referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Znečistenie ovzdušia
Dátum pridania: 15.05.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Ľudovít
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 235
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.3
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 8m 50s
Pomalé čítanie: 13m 15s
 

Husar a Whitby ich rozčlenili na dve zrnitostno-genetické triedy:
1. Drobnozrný typ združuje častice
a) kondenzačné, ultrajemné ( Ø <0,01 mikrometrov); vznikajúce v atmosfére ako produkt kondenzácie plynných prekurzorov
b) akumulačné ( Ø 0,01 – 1,0 mikrometrov); prevažne tuhé, alebo kvapalné častice, vznikajúce v atmosfére koaguláciou, alebo kondenzáciou plynných fáz na tuhých časticiach kondenzačného typu.
2. Hrubozrný typ (Ø >0,01 mikrometrov), združuje prevažne minerálne a organogénne častice. Ich pôvod je prírodný ale aj technogénny
Podľa pôvodu vzniku sa častice disperzných fáz delia na prímárne a sekundárne.

Vznik primárnych častíc disperzných fáz

Dve tretiny primárnych častíc vznikajú priamo na hladine oceánov. Väčšinu veľkých primárnych častíc tvoria kryštáliky halitu (morskej soli). Hoci sa takéto častice môžu tvoriť aj priamo z morskej vody, väčšina ich vzniká v dôsledku unikania plynov na morskej hladine pri prasknutí bubliniek. Veľké kvapky padajú do vody a menšie sa ostanú vznášať v ovzduší, voda sa odparí a mikrokryštáliky halitu môžu byť transportované na veľké vzdialenosti.
Značná časť primárnych častíc pochádza z kontinentov, predovšetkým zo suchých a semiarídnych oblastí. Hlavnými pevnými zložkami takýchto aerosólov sú: karbonátický materiál, uhlík a organické zložky. Do tejto skupiny čiastíc patria aj sopečný popol a sopečné plyny, kozmický prach a impaktové produkty, tiež technogénne emisie. Fosílne palivá tiež obsahujú v hrobozrnej frakcii reziduálny minerálny materiál (ílové minerály, sulfidické minerály, karbonáty, chloridy a rôzne stopové prvky viazané na častice popolčeka). V jemnozrnej frakcii prevládajú oxidy kovov a nekovových prvkov, splodiny spaľovania a biomasa, v urbánnych oblastiach aj oter asfaltu z komunikácií a oter automobilových pneumatík, kovové častice uvoľnené trením a kavitáciou. Plynné, kvapalné a tuhé častice vojenského pôvodu, tiež rádioaktívne produkty jadrových výbuchov a havárií jadrových elektrární.
Produkcia častíc disperzných fáz, ktoré vznikajú nad hladinou oceánov, sa odhaduje na 1000 Tg a tá, ktorá vzniká dezintegráciou litosféry a eolickou abráziou pedosféry predstavuje 2000 Tg materiálu ročne

Vznik sekundárnych častíc disperzných fáz

Zložky polyfázového – aerosólového – systému atmosféry, nepretržite intereagujú. Kondenzáty a pevné častice reagujú s plynnými zložkami ovzdušia.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Andreae, M. O., 1986: The ocean as a source of atmospheric sulfur compounds. In: Buat-Ménard, P. ed.: The role of air-sea exchange in geochemical cycling. Dordrecht, Reidel, 331-362, Andreae, M. O. & Crutzen, P. J., 1997: Atmospheric aerosols: Biochemical sources and role in atmospheric chemistry. Science, 276, 1052-1058, Avila, A., Queralt-Mitjans, J. & Alarcón, M., 1997: Mineralogical composition of African dust delivered by red rains over norteastern Spain. J. Geophys. Res. 102, 21 977-21 996, Blake, D. F. & Kato, K. 1995: Latitudinal distribution of black carbon soot in the upper troposphere and lower stratosphere. J. Geophys. Res. 100, 7195-7202, Bochníček 2000, Brasseur G. P., Orlando, J. J. & Tyndall, G. S., 1999: Atmospheric chemistry and global change. Oxford: Oxford Univ. Press., 342 p., Campbel, I. D., McDonald, K., Flannigan, M. D. & Kringayark, J., 1999: Long-distance transport of pollen into the Arctic. Nature, 399, 29-30, Clarke, A. D., Ablquist, N. C. & Covert, D. S., 1987: The Pacific marinae aerosol: Evidence for natural acid sulfates. J. Geophys. Res. 92, 4179-4190, Covert, D. S., Wiedensohler, A., Aalio, P., Heityenberg, J., McMurry, P. H. & Leck, C., 1996: Aerosol number size distributions from 3 to 500 nm diameter in the Arctic marine boundary layer during summer and autumn. Tellus, 48B, 197/212, Crutzen, P. J. & Andreae, M. O. 1990: Biomass burning in the tropics: Impact on atmospheric chemistry and biochemical cycles. Science 250, 1669-1678, Dayan, U., Heffter, J. Miller, J. & Guttman, G., 1991: Dust intrusion events into the Mediterranean basin. J. Appl. Meteor 30, 1185-1198, Dentener, F. J., Carmichael, G. R., Zhang, Y, Lelieveld, J. & Crutzen, P. J., 1996: Role of mineral aerosol as a reactive surface in the global troposphere. J. Geophys. Res. 101, 22 869-22 889, Duce, R. A., 1995: Sources, distribution and fluxes of mineral aerosols and their relationship to climate. In: Charlson, R. J. & Heitzenberg, J. eds: Aerosol forcing of climate. New York, Willey, 43-72.Dvořák 1987, Gao, Y, Arimoto, R., Zhou, M. Y., Merrill, J. T. & Duce, R. A., 1992: Relationship between the dust concentrations over Eastern Asia and the remote North Pacific. J. Geophys. Res. 97, 9867-9872, Golytsin, G. & Gillette, D. A. 1993: Introduction: A joint Soviet-American experiment for the study of Asian desert dust and its impact on local meteorological conditions and climate. Atmos. Environ. 27, 2467-2470, Grgic, I., Hudník, V. & Bizjak, M., 1993: Aqueous S (IV) oxidation – III. Catalytic effect of soot particles. Atmos. Environ. 27A, 1409-1416 Hering, S., Eldering, A. & Seinfeld, J. H. 1997: Bimodal character of accumulation mode aerosol mass distribution in southern California. Atmos. Environ., 31, 1-11, Hobbs, P. V. ed., 1993: Aerosol-cloud-climate interactions. San Diego. Acad. Press, 438 p., Hong, S., Candelone, J. P., Patterson, C. C. & Boutron, C. F., 1994: Greenland ice evidence of hemispheric lead pollution two millenia ago by Greek and Roman civilization. Science 265, 1841-1843, Husar, R. B. & Whitby, K. T., 1973: Growth mechanism and size spectra of photochemical aerosols. Environ. Sci. Technol, 7, 241-247, Charlson, R. J., Schwartz, S. E., Hales, J. M., Cess, R. D., Coakley, J. A. Jr., Hansen, J. E. & Hofmann, D. J., 1992: Climate forcing by anthropogenic aerosols. Science 255, 423-430, Charlson, R. J. & Heintzenber, J., 1995 : Aerosol forcing of climate, New York, 187-194, Junge, C. E., 1963: Air chemistry and radioactivity. New York, Academic Press, 432 p., Khun, M. & Ďurža, O., 2000: Environmentálna geochémia na prahu 21. Storočia. Mineralia slovaca 31, 1, 5-7, Lacis, A. A. & Mishchenko, M. I., 1995: Climate forcing, climate sensitivity, and climate response: A radiative modeling perspective on atmospoheric aerosols. In: Charlson, R. J. & Heintzenberg, J. eds: Aerosol forcing of climate. New York, Wiley, 11-42, Lahaye, J., 1992: Particulate carbon from the gas phase. Carbon 30, 309-314, Maštenová 1999: Padajúce hviezdy. Quark, 8, 16- 17, Mészáros, E., 1999: Fundamentals of atmospheric aerosol chemistry. Budapest. Akadémiai kiadó. 276 p., Michalsky, J. J., Pearson, E. W. & LeBaron, B. A., 1990: An assessment of the impact of volcanic eruptions on the Northern Hemispheres aerosol burden during the last decade. J. Geophys. Res. 95, 5677-5688, Molnár, Á, Mészáros, E., Boró, L., Borbély-Kiss, I., Koltay, E. & Szabó, G., 1993: Elemental composition of atmospheric aerosol particles under different conditions in Hungary. Atmos Environ 27A, 2457-2461, Novakov, T. 1984: The role of soot and primary oxidants in atmospheric chemistry. Sci. Total. Environ. 36, 1-10, O'Dowd, C. D., Smith, M. H., Consterdine, J. E. & Lowe, J. A., 1997: Marine aerosol, sea- salt, and the marine sulphur cycle. A short review. Atmos. Environ. 31, 73-80, Parrington, J. R., Zoller, W. H. & Arras, N. K., 1983: Asian dust: Seasonal transport to the Hawaiian Islands. Science, 220, 195-197, Patterson C. C. & Settle, D. M., 1997: Review of data on eolian fluxes of industrial and natural lead to the lands and seas to remote regions on a global scale. Mar. Chem. 22, 137-162, Petrjanov et al., 1989:Pósfai, M., Anderson, J. R., Buseck, P. R. & Sievering, H., 1999: Soot and sulfate aerosol particles in the remote marine troposphere. J. Geophys. Res. 104, 21 685-21 693, Pósfai, M. & Molnár, A. 2000: Aerosol particles in the troposphere: A mineralogical introduction. In: Vaughan, D. J. & Wogelius R. A. Ed. 2000: Environmental mineralogy. Budapest. Eötvös L. University, Vol. 2, 197-252, Prospero, J. M. 1999: Long-range transport of mineral dust in the global atmosphere: Impact of African dust on the environment of the southeastern United States. Proc. Nail. Acad. Sci. USA, 96, 3396-3403, Seinfeld, J. H. & Pandis, S. N. 1998: Atmospheric chemistry and physics. New York, Wiley, 238 p, Schütz L. & Sebert, M. 1987: Mineral aerosols and source identification. J. Aerosol Sci. 18, 1-10, Snider, J. R. & Vali, G. 1994: Sulfur dioxide oxidation in winter orographic clouds. J. Geophys. Res. 99, 18, 713-18, 733, Tegen, I, Lacis, A. A. & Fung, I.1996: The influence on climate forcing of mineral aerosols from disturbed soils. Nature, 380, 419-422, Tölgyessy, J. a kol., 1989: Chémia, biológia a toxikológia vody a ovzdušia. SAV, Bratislava, 532 p., Turn, S. Q., Jenkins, B. M., Chow, J. C., Pritchett, L. C., Campbell, D., Cahill, T. & Whalen, S. A., 1997: Environmental characterization of particulate matter emitted from biomass burning. Wind tunnel derived source profiles for herbaceous and wood fuels. J. Geophys. Res., 102, 3683-3699, Uematsu, M., Duce, R. A., Prospero, J. M., Chen, L., Merrill, J. T. & McDonald, R. L., 1983: Transport of mineral aerosol from Asia over the North Pacific Ocean. J. Geophys Res., 102, 3683-3699, Environment. Sci. Technol. 11, 917-920, Warneck, P. 1988: Chemistry of the natural atmosphere. San Diego. Acad. Press, 332-351 p., Whitby, K. T., 1978: The physical characteristics of sulfur aerosols. Atmos. Environ., 12, 135-159
Podobné referáty
Znečistenie ovzdušia SOŠ 2.9292 2390 slov
Znečistenie ovzdušia SOŠ 3.3212 508 slov
Znečistenie ovzdušia SOŠ 2.9872 546 slov
Znečistenie ovzdušia 2.9660 1740 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.