Dnešné moderné katalyzátory v osobných automobiloch znižujú emisie výfukových plynov při zahriatom motore a v závislosti na rýchlosti jazdy následovne: CO o 80%, NOx o 85% a VOCs o 90%. Na druhej strane však zvušujú koncentráciu oxidu uhličitého. SKLENIKOVY JAV

Podstatou sklenikoveho javu je narusenie prirodnej rovnovahy. Fosilne paliva vratane ropy sa vytvorili v davnej minulosti z organickej hmoty (z odumretych rastlin a zivocichov) obsahujucej uhlik. Mnoho milion rokov boli ukryte pod zemskym povrchom. Clovek tym, ze tieto paliva tazi a spaluje sposobuje emisie uhlika vo forme CO2 do atmosfery a narusuje
rovnovaznu koncentraciu sklenikovych plynov v nej. Napriek tomu, ze zastupenie tychto plynov predstavuje len jednu tisicinu objemu atmosfery (21% pripada na kyslik a 78 % na dusik), sklenikove plyny (oxid uhlicity, metan, kyslicnik dusika a vodna para), ktore su prirodzene zlozky atmosfery, maju pre nas nesmierny vyznam. Ich koncentracia v atmosfere bola v rovnovahe, nakolko v prirode prebiehali len procesy s prirodzenym kolobehom uhlika, a tak nedochadzalo k jeho hromadeniu v ziadnej zlozke biosfery. Uvolnovanim stale vacsieho mnozstva sklenikovych plynov však neustale zvacsujeme schopnost atmosfery pohlcovat infracervene ziarenie. Narusujeme tak rovnovahu medzi dopadajucou a vyzarovanou energiou, co ma za nasledok zvysovanie priemernej teploty na Zemi.

Sucasna koncentracia CO2 v atmosfere je o 30% vyssia ako v case před priemyselnou revoluciou, ktora odstartovala proces spalovania fosilnych paliv. Tento proces sa stale zrychluje. V dosledku ludskej cinnosti boli priblizne 2/3 oxidu uhliciteho v atmosfere nahromadene od obdobia skoncenia druhej svetovej vojny. Ak bude sucasny trend emisii pokracovat, potom k zdvojnasobeniu pred-industrialnej koncentracie CO2 v atmosfere
dojde v rokoch 2025-2050. Problemom je aj zivotnost CO2 v atmosfere, ktora je priblizne 50-200 rokov. Znamena to, ze ak by sa dnes okamzite znizili vsetky emisie CO2 na nulu, v roku 2100 by sa v atmosfere nachadzala stále este polovica emisii CO2 pochadzajuca z ludskej cinnosti. Podla mnohych svetovych klimatologov zmeny v zlozeni atmosfery sposobene clovekom pravdepodobne uz prispeli k pozorovanemu narastu teploty na Zemi zaposlednych 150 rokov. Rok 1997 bol podla amerických úradov z hladiska povrchovej teploty kontinentov
najteplejsim rokom tohto storocia. Priemerna celosvetova teplota v tomto roku dosiahla 16,9 st. Celzia , co je o 0,4 stupna viac ako je priemer z obdobia rokov 1961 az 1990.