Zemská atmosféra sa udržovala po stovky rokov, ale teraz, vďaka dôsledkom ľudskej činnosti, je tento zdroj života a ochrany vážne ohrozený. Táto hrozba zahrňuje skleníkový efekt, globálne otepľovanie, jedovaté splodiny, stenšujúcu ozónovú vrstvu a kyslé dažde. Tieto plyny boli vždy súčasťou atmosféry a mali zadržovanie tepla zo slnečných lúčov odrazených od zemského povrchu. Bez nich by Zem bola taká chladná, že by zamrzli oceány a všetko živé by zahynulo. Ale akonáhle sa podiel týchto takzvaných skleníkových plynov v atmosfére zvýši pôsobením znečisťovania ovzdušia, sa zachytáva príliš mnoho tepla a Zem sa začína oteplovať. Len v tomto storočí sa priemerná globálna teplota o pol stupňa Celsia zvýšila. Vedci teraz predpovedajú ďalšie zvýšenie teploty o 1,5 až 4,5 stupňa Celsia do polovičky budúceho storočia. Odhaduje sa, že viac než miliarda ľudí dnes dýcha vzduch silno znečistený jedovatými plynmi, prevažne oxidom uhličitým a oxidom siričitým, ktoré vznikajú ako vedľajšie produkty priemyselnej výroby. To má za dôsledok prudký nárast hrudných a pľúcnych chorôb, obzvlášť u detí a starých ľudí.
Znepokojujúce je tiež vzrastajúci počet ľudí trpiacich rakovinou kože. To spôsobuje škodlivé ultrafialové žiarenie, ktoré v slnečních lúčoch preniká poškodenou ozónovou vrstvou. Ozónová vrstva v stratosfére nás chráni tým, že tieto škodlivé ultrafialové lúče vstrebáva. Ale celosvetové užívanie freónov (CFC) v sprejoch, mrazničkách, čistiacich prostriedkov a polystyrénoch spôsobilo také zvýšenie množstva týchto plynov v atmosfére, že ich nedokáže vstrebať. Tieto prebytočné plyny sa rozkladajú a vytvárajú chlór, ktorý napáda a ničí ozón. Ako prvý objavili tento efekt výskumy v Antarktíde v roku 1985, keď sa v ozónovej vrstve nad niektorými časťami južnej pologuli objavila diera. Vedci sa obávali, že to môže spôsobiť stenšovanie ozónovej vrstvy nad ostatnými časťami planéty, a že budú ľudia silnejšie vystavení škodlivému žiareniu.
Bohužiaľ v roku 1995 oznámili vedci výskyt dier v ozónovej vrstve nad Arktídou a časťami severnej Európy.
Ročne sa do ovzdušia dostáva 340 mil. ton oxidu uhlíka. Ak spaľujeme na ohnisku drevo, kúrime uhlím, ropou či zemným plynom a naše autá jazdia na benzín, meníme tým obrovské kvantá kyslíka na CO2. Ako prvý na svete začal monitorovať hladinu CO2 v atmosfére profesor Roger Revelle.
Len vďaka jeho tvrdohlavosti sa podarilo presvedčiť svetovú vedeckú obec, aby sa súčasťou medzinárodného geofyzikálneho roku (1957-1958) stal i jeho plán na pravidelné zisťovanie koncentrácie CO2 v ovzduší. Revelle vysvetlil študentom, že vzrastajúca koncentrácia CO2 spôsobí niečo, čo nazýva skleníkovým efektom a čo povedie k otepleniu Zeme. Od tej doby vzostup CO2 stále trvá, len s tým rozdielom, že dnes je tempo rastu vyššie.
Znečisťovanie ovzdušia Slovenska
Počiatky znečisťovania ovzdušia Slovenska siahajú do začiatku jeho industrializácie po roku 1948. Nepriaznivý vývoj bol výsledkom extenzívneho rozvoja slovenskej ekonomiky, nevhodnej štruktúry, rozmiestnenia a postupnej zastaranosti priemyslu, nízkeho zhodnocovania energie a surovín.
Mimoriadna členitosť územia SR zhoršuje prirodzený rozptyl škodlivín v ovzduší. Priemysel umiestnený v hlbokých údolných a kotlinových polohách, s častým bezvetrím a teplotnými inverziami, spôsobil celý rad lokálnych problémov. Poloha v strede kontinentu je príčinou, že SR patrí medzi štáty najviac postihované diaľkovým prenosom škodlivín a kyslými zrážkami. V celej strednej Európe sa pozoruje veľkoplošné poškodzovanie lesných ekosystémov (znižovanie hornej hranice lesa na Slovensku je v niektorých prípadoch až o 30 m za rok).
Ozónová vrstva
Aká je úloha ozónu v atmosfére a ako sa mení?
Hlavnou funkciou ozónu je, že predstavuje ochranný filter pred slnečným ultrafialovým žiarením, ktoré predstavuje vážny problém pri neželaných modifikáciach genetickej výbavy buniek.
Ak koncentrácia ozónu v prízemnej vrstve výrazne prekračuje uvedenú hodnotu, predstavuje to vážny problém, pretože ozón je veľmi toxický. Aj v mierne zvýšenej koncentrácii dráždi dýchacie cesty a môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia, alebo narušenie rastu plodín.
Ozón je jedným z najtoxickejších znečisťujúcich látok troposféry. Je to aj veľmi účinný skleníkový plyn. Blahodarné pôsobenie ozónu je spôsobené skutočnosťou, že väčšina ozónu sa nachádza v stratosfére, ďaleko od priameho kontaktu so životom. Oblasť najvyšších koncentrácií ozónu sa nachádza vo výške medzi 25 - 30 km v tzv. ozónovej vrstve.
Znečisťovanie a ochrana ovzdušia
- Zdroje znečisťovania ovzdušia
- Zdroje atmosférických prímesí sa principiálne rozdeľujú do dvoch skupín: prírodné a antropogénne. Znečisťovanie ovzdušia sa obvykle dáva do súvisu len s antropogénnymi zdrojmi, i keď extrémne koncentrácie škodlivín sa namerali pri sopečných výbuchoch, prašných búrkach a lesných požiaroch.
Zdroje znečisťovania ovzdušia sa môžu členiť podľa celého radu rôznych kritérií:·
- bodové (továrenský komín), líniové (diaľnica), plošné (továrenské areály, staveniská, skládky sypkých materiálov, čerstvo zorané polia),
- okamžité (havarijný únik exhalátov), spojité (nepretržitá technológia),
- stabilné (elektráreň, technológie), mobilné (dopravné prostriedky),
- prízemné (automobilová doprava, vykurovanie), vyvýšené (vysoké továrenské komíny).
Je vzduch našej planéty čistý, alebo zamorený? Zatiaľ ani jedno ani druhé. Tento poznatok je i upokojujúci , ale zároveň i veľmi výstražný. Upokojujúci v tom , že ovzdušie je ešte stále dostatočnou zásobárňou zdravého vzduchu, a výstražné v tom, že sa z ovzdušia stáva smetisko civilizácie, kde sú vylučované plyny, prach, dym, sadze. Lenže toto smetisko sa nezadržateľne rozširuje, malé škvrnky na mape ovzdušia sa zväčšujú a zväčšujú, až sa raz spoja do jednej súvislej zamorenej oblasti nad celou planétou. Už rok 2030 by sa mohol stať rokom svetovej katastrofy, pretože bez vzduchu sa žiť nedá.
Však nielen človek znečisťuje ovzdušie našej planéty, aj sama príroda si k tomu pomáha. Čisté ovzdušie vlastne neexistuje. V ovzduší je aj veľa rozličných iných zložiek, často z prírodných zdrojov: prach z pôdy roznášaný vetrom, zvyšky rastlín, plyny so sopiek …. Človek k tomuto znečisťovaniu ovzdušia prispieva asi iba 30%. To je však trochu skreslený dojem. Škodliviny, ktoré do ovzdušia vypúšťa človek, sú oveľa jedovatejšie.
