Nikto si však zatiaľ netrúfa odhadnúť, čo by to urobilo s niektorými morskými živočíchmi a rastlinami. Iným spôsobom, ako "pochovať” oxid uhličitý je dostať ho pod zemskú kôru. Tam sa z neho v dôsledku tlaku stane z plynu kvapalina zaberajúca oveľa menej miesta. Zemská kôra podľa expertov ponúka priestor na uskladnenie všetkých škodlivých emisií, ktoré Európa vyprodukuje za 600 rokov. Nevýhodou sú zatiaľ obrovské náklady spojené s extrahovaním plynu z ovzdušia. Z ďalších návrhov možno spomenúť používanie filtrov a membrán na komínoch továrni. No určite najjednoduchším riešením by bolo počet škodlivých emisií obmedziť. Najväčší znečisťovatelia sú USA, Čína, Rusko, Japonsko. Aby sme dosiahli skutočný zvrat, potrebuje ľudstvo obmedziť produkciu exhalátov o 60 až 80 %! Ak neobmedzíme produkciu exhalátov potom sa nevyhneme následkom otepľovania. Tie sú : klíma na celej Zemi by sa mohla výrazne zmeniť, začali by sa roztápať ľadovce, stúpať hladiny morí, púšte premieňať na úrodné planiny a naopak , posúvať vegetačné pásma. Životnosť CO2 v atmosfére je približne 50-200 rokov. Podľa mnohých klimatológov je otepľovanie atmosféry už dnes príčinou záplav a uragánov, ktoré stále častejšie postihujú viaceré krajiny sveta. Silné búrky sú dnes oveľa bežnejšie, ako boli v minulosti. Ak bude súčasný trend v emisiách skleníkových plynov pokračovať ďalej, očakáva sa že hladina morí sa zvýši o 65 cm do roku 2100.Zvýši sa aj teplota do roku 2100 o 3,5 až 1 stupeň Celzia. Čo by to znamenalo? V rovníkových oblastiach by bolo ešte teplejšie a vlhkejšie a subtropické oblasti by zmiernili svoj púštny charakter. Naproti tomu na juhu Európy by zavládli ešte väčšie suchá. V oblastiach mierneho pásma by zosilneli letné suchá, ale zima by sa vyznačovala výdatnejšími zrážkami. Výrazná zrážková činnosť v polárnych krajoch by zvýšila množstvo sladkej vody, čo by spomalilo pohyb hlbinných morských prúdov. Z hľadiska dlhodobej perspektívy by došlo k rozpusteniu ľadovcov. Podľa vedeckých odhadov od roku 1750 stúpla hladina o svetového oceánu o 10 až 25 cm. Keby sa do roku 2100 zvýšila teplota o 1 až 3,5 C oceán by v priemere stúpol o pol metra a nižšie položené miesta by sa ocitli pod vodou. Situácia je o to závažnejšia, že aj keby došlo k stabilizácii koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, vzhľadom na veľkú zotrvačnosť celého klimatického systému, hladina morí bude naďalej stúpať ešte niekoľko desaťročí. Ropa
Ropa je zmes nízkomolekulárnych a vysokomolekulárnych uhľovodíkov.