Chromosféru a korónu môžeme vidiet zo Zeme, ked dôjde k úplnému zatmeniu Slnka Mesiacom.

Merkúr

Merkúr je planéta nachádzajúca sa najbližšie k Slnku. Obieha ho v strednej vzdialenosti asi 58 miliónov kilometrov. Pohybuje sa priemernou rýchlostou takmer 48 kilometrov za sekundu, teda rýchlejšie ako iné planéty, a jeden obeh jej trvá iba necelých 88 dní. Merkúr je velmi malý (len Pluto je menšie) a kamenný. Velká cast povrchu je posiata krátermi spôsobenými dopadom meteoritov. Nachádzajú sa tu však i plytké roviny riedko posiate krátermi. Caloris basin (Panva Caloris) je najväcší kráter s priemerom 1 300 kilometrov. Predpokladé sa, že vznikol dopadom asteroidu. Je obklopený koncentrickými prstencami pohorí vyvrhnutými impaktom. Na povrch je aj vela hrebenov (nazývaných zlomy), o ktorých sa predpokladá, že vznikli asi pred štyrmi miliardami rokov, ked sa horúce jadro mladej planéty ochladzovalo a scvrkávalo. Pocas tohto procesu sa povrch planéty zdeformoval. Planéta rotuje okolo svojej osi velmi pomaly, jedna otácka jej trvá takmer 59 pozemských dní. Výsledkom je, že na Merkúri slnecný den (od východu Slnka po najbližší nasledujúci východ Slnka) trvá asi 176 pozemských dní - dvakrát tak dlho, ako je 88-dnový merkúrovský rok. Na Merkúri sú extrémne povrchové teploty, v rozpätí od maxima 430°C na Slnkom osvetlenej strane až po -170°C na tmavej strane. Za súmraku teplota klesá velmi rýchlo, pretože takmer neexistuje atmosféra planéty. Pozostáva len z nepatrného množstva jadier hélia (v dôsledku slnecného vetra) a vodíka a zo stôp iných plynov.

Venuša

Venuša je kamenná, v poradí druhá planéta od Slnka. Rotuje pomaly a opacným smerom ako obieha okolo Slnka, co spôsobuje, že cas rotácie je najdlhší v slnecnej sústave. Trvá približne 243 pozemských dní. Je iba o cosi menšia ako Zem a pravdepodobne má aj podobnú vnútornú stavbu, ktorú predstavuje polotuhé kovové jadro obklopené kamenným pláštom a kôrou. Po Slnku a mesiaci je Venuša najjasnejším objektom na oblohe, pretože jej atmosféra silne odráža slnecné svetlo. Hlavnou zložkou atmosféry je oxid uhlicitý, ktorý zadržiava teplo pri tzv. skleníkovom efekte, ktorý je tu ovela výraznejší ako na Zemi. Výsledkom toho je, že Venuša je najhorúcejšou planétou s maxiálnou povrchovou teplotou okolo 480°C. Vetry ženú hrubú vrstvu mrakov s kvapkami kyseliny sírovej okolo planéty rýchlostou až 360 kilometrov za hodinu. Aj ked jedna otácka Venuše trvá 243 pozemských dní, rýchlost vetra spôsobuje, že mraky obehnú planétu už za štyri pozemské dni.