Vysoká teplota, kyslé mraky a obrovský atmosferivký tlak (na povrchu asi 90-krát väcší ako na Zemi) vytvárajú velmi nehostinné prostredie. Kozmické sondy, ktoré pristáli na Venuši, odfotografovali jej suchý, zaprášený povrch a zmapovali ho pomocou radarov, pretože radary môžu "vidiet" aj cez vrstvy mrakov. Takto zhotovené radarové mapy odhalili terén s krátermi, pohoriami, vulkánmi a oblastami, kde boli krátery pokryté rovinami stuhnutej vulkanickej lávy. Nachádzajú sa tu dve velké oblasti náhorných plošín - Aphrodite Terra a Ishtar Terra.

Zem

Zem je v poradí tretou planétou od Slnka, najväcšou, najhustejšou kamennou planétou a jedinou planétov, o ktorej vieme, že na nej existuje život. Zemské vnútro z kamena a kovu je typické pre kamenné planéty, ale kôra je nezvycajná, pretože skladá so samostatných dosiek, ktoré sa vzhladom na seba pomaly pohybujú. Pozdlž hraníc, kde sa dosky zrážajú, dochádza k zemetraseniam a vulkanickej aktivite. Zemská atmosféra pôsobí ako ochrana pred škodlivým žiarením Slnka, bráni meteoroidom, aby priamo zasiahli zemský povrch a zároven nás zachytávaním tepla ochranuje pred extrémnym chladom. Asi 70 % povrchu Zeme pokrýva voda, ktorá sa v tekutej forme v súcasnosti na povrchu inej planéty nenachádza. Zem má jednu prirodzenú družicu - Mesiac, ktorý je dost velký na to, aby sme mohli hovorit o dvojplanéte Zem - Mesiac

Mesiac

Mesiac je jediným prirodzeným satelitom Zeme a v porovnaní so Zemou je velký, s priemerom približne 3 470 kilometrov - co je o nieco viac ako štvrtina priemeru Zeme. Jedna otácka Mesiaca okolo vlastnej osi trvá taký istý cas ako jeden obeh okolo Zeme (27,3 dna). Preto vidíme stále zú istú stranu (privrátenú) Mesiaca. Avšak plocha povrchu, ktorú môžeme vidiet - fázy Mesiaca - závisí od toho, aká velká plocha je osvetlená Slnkom. Mesiac je suchý a pustý, v súcasnosti bez atmosféry a vody v kvapalnom skupenstve (len na urcitých miestach vo forme ladu - pravdepodobne pozostatky stretu s kométou). Pozostáva z pevných skál, aj ked jeho jadro môže obsahovat roztavený kamen alebo železo. Povrch je prachový, s vysocinami posiatymi krátermi, ktoré vznikli dopadmi meteoritov, a s rovinami, v ktorých sú krátery naplnené stuhnutou lávou. Tie vytvárajú tmavé oblasti nazývané "maria" alebo "moria". Moria sa vyskytujú predovšetkým na privrátenej strane Mesiaca, ktorej kôra je tenšia ako na odvrátenej strane. Na okrajoch mnohých kráterov sú pohoria, ktoré tvoria steny krátera a sú až niekolko tisíc metrov vysoké. Mars

Mars, známy ako cervená planéta, je v poradí štvrtou planétou od Slnka a poslednou kamennou planétou. V 19.