storocí astronómovia prvýkrát pozorovali cosi, co považovali za stopy života na Marse. Išlo o nápadné povrchové útvary pripomínajúce kanály a tmavé škvrny, o ktorých si mysleli, že sú spôsobené vegetáciou. Dnes vieme, že "kanály" boli optickou ilúziou a tmavé škvrny sú oblasti, kde vietor odvial cervený prach, ktorý pokrýva väcšinu planéty. Prachové búrky casto zvíria jemný prach, ktorý zahalí takmer celý povrch planéty. Zvyšok prachu v atmosfére dodáva martanskej oblohe ružový nádych.Na severnej pologuli Marsu je vela velkých rovín, ktoré vyformovala stuhnutá vulkanická láva. Na južnej pologuli je mnoho kráterov a velkých impaktových panví. Nachádza sa tu aj niekolko obrovských, vyhasnutých sopiek, vrátane Olympus Mons, ktorá je s priemerom 600 kilometrov a výškou 25 kilometrov najväcšou známou sopkou v slnecnej sústave. Na povrchu Marsu je aj množstvo kanonov a sústav kanálov. Kanony vznikli pohybmi povrchovej kôry, o kanáloch sa však predpokladá, že ich vyhlbila tecúca voda, ktorá neskôr vyschla. Atmosféra na Marse je ovela tenšia ako na Zemi, len s málopocetnými mrakmi a rannými hmlami. Mars má dva malické mesiace - Fobos a Deimos. Ich malé rozmery naznacujú, že môže íst o atsteroidy zachytené gravitáciou Marsu.Jupiter

Jupiter

Jupiter je v poradí piata planéta od Slnka a prvá zo štyroch plynných obrov. Je najväcšou a najhmotnejšou planétou s priemerom asi 11-krát väcším ako je priemer Zeme a s hmotnostou 2,5-krát väcšou ako je súhrnná hmotnost ostatných ôsmich planét. Predpokladá sa, že Jupiter má malé kamenné jadro obklopené vnútorným pláštom z kovového vodíka (kvapalný vodík, ktorý sa prejavuje ako kov). nad vnútorným pláštom je vonkajší plášt z kvapalného vodíka a hélia, ktorý prechádza do plynnej atmosféry. Vysoká rotacné rýchlost Jupitera spôsobuje, že mraky v jeho atmosfére vytvárajú pásy a zóny, ktoré obiehajú planétu rovnobežne s rovníkom. Pásy sú tmavé, nízko ležiace, relatívne horúce vrstvy mrakov. Zóny sú naopak jasné, vysoko položené chladnejšie vrstvy mrakov. Vo vnútri pásov a zón sa turbulenciou vytvárajú mrakové útvary ako biele ovály a cervené škvrny, co sú vlastne obrovské búrkové systémy. Najnápadnejším búrkovým mrakovým útvarom je Velká cervená škvrna, ktorá pozostáva zo špirálujúceho stlpa mrakov, ktorý je trikrát širší ako Zem a vystupuje asi osem kilometrov nad vrchnú vrstvu mrakov. Jupiter má jeden tenký, jemný hlavný prstenec, vo vnútri ktorého sa nachádza ešte jemnejší "halový" prstenec siahajúci až k planéte. Potvrdených je 16 mesiacov Jupitera.