Okolo Uránu je 11 prstencov, ktoré obsahujú prevažne kamene premiešané prachovými líniami. V prstencoch sa nachádza aj vzorka pravdepodobne najtmavšieho materiálu v slnecnej sústave. Sú extrémne úzke, co stažuje ich detekciu: devät z nich nedosahuje šírku ani 10 kilometrov, pricom väcšina prstencov Saturna má šírku až tisícky kilometrov. Poznáme 15 mesiacov Uránu, pricom všetky sú ladové a väcšina z nich sa nachádza za prstencami. Desat vnútorných mesiacov je malých a tmavých s priemerom menším ako 160 kilometrov. Pät vonkajších mesiacov má priemer asi od 470 do 1 600 kilometrov. Vonkajšie mesiace predstavujú pestrú škálu povrchových zvláštností. Miranda má velmi pestrý povrch s kráterovými oblastami prerušovanými obrovskými ryhami a útesmi vysokými 20 kilometrov.

Neptún a Pluto

Neptún a Pluto sú najvzdialenejšie planéty od Slnka. Stredná vzdialenost Neptúna je asi 4 500 miliónov kilometrov a Pluta 5 900 kilometrov. Neptún je plynný obor a predpokladá sa, že pozostáva z malého kamenného jadra obklopeného zmesou kvapalín a plynov. V jeho atmosfére existuje niekolko výrazných mrakových útvarov. Najväcšie z nich sú Velká tmavá škvrna, ktorá je taká široká ako Zem, Malá tmavá škvrna a Skúter. Velká a Malá škvrna sú obrovské búrkové systémy, ktoré vietor ženie okolo planéty rýchlostou až 2 000 km/h. Skúter je velký riasovitý mrak. Neptún má štyri tenké prstence a osem známych mesiacov. Tritón je najväcší mesiac Neptúna a najchladnejší objekt slnecnej sústavy s teplotou -235°C. Tritón obieha materskú planétu proti smeru jej rotácie, cím sa líši od väcšiny mesiacov slnecnej sústavy. Pluto je zvycajne poslednou planétou, ale v dôsledku eliptickej dráhy prechádza do vnútra dráhy Neptúna, kde zotrváva 20 rokov zo svojej 248-rocnej obežnej doby (10. februára 1999 sa Pluto znovu stal najvzdialenejšou planétou slnecnej sústavy). Pluto je také malé a také vzdialené, že o nom vieme velmi málo. Je to kamenná planéta, pokrytá pravdepodobne ladom a zamrznutým metánom. Jediným známym mesiacom Pluta je Cháron. Na mesiac je privelký - dosahuje polovicnú velkost materskej planéty. Kvôli malému rozdielu vo velkosti je systém Pluto - Cháron považovaný za dvojplanétu.

Asteroidy, kométy a meteoroidy

Asteroidy, kométy a meteoroidy sú pozostatky z hmloviny v ktorej pred 4,6 miliardy rokov vznikla slnecná sústava. Asteroidy sú kamenné telesá s priemerom až do približne 1 000 kilometrov, aj ked väcšina z nich je ovela menšia. Spravidla obiehajú okolo Slnka v pásme, ktoré leží medzi dráhami Marsu a Jupitera.