Ak zvuk , ktorý sa šíri vzduchom narazí na prekážku, prekážka ho z časti pohltí, z časti sa od nej odráža a šíri sa vzduchom spať. Pri neveľkej prekážke sa zvuk šíri aj za ňu, nastáva ohyb.


Ozvena je spôsobená odrazom zvuku od pevnej prekážky. Naše ucho je schopné rozoznať dva po sebe nasledujúce zvukové signály, ak medzi nimi uplynie doba najmenej 0,1 s (tj. ak uplynie doba kratšia, zvuky splývajú). Ak chceme počuť úplnú ozvenu nášho hlasu (resp. volanie, pískanie), musíme byt od odrážajúcej steny aspoň tak ďaleko, aby zvuk prešiel dráhu k stene a späť za 0,1 s. Zvuk (rýchlosť šírenia 340 m/s) prejde za 0,1 s dráhu 34 metrov. Teda naša vzdialenosť od steny nesmie byt menšia ako 17 m. Pri menších vzdialenostiach počujeme odrážaný zvuk iba ako predĺženie pôvodného zvuku, počujeme dozvuk. Ak nasleduje dozvuk veľmi rýchlo za pôvodným zvukom, dodáva hlasu plnosť a zlepšuje sluchový vnem. Ak sa zmieša dozvuk so zvukom nasledujúcim, vnímame hlas alebo iné zvuky nezreteľne (napr. železničné haly, štadióny, miestny rozhlas). Potom reč alebo hudbu počujeme skreslene. Prednáškové alebo divadelné sály, kiná alebo koncertné siene sa upravujú tak, aby dozvuk nepôsobil rušivo, ale aby prispieval k zlepšeniu počúvania.
Ak sa odráža zvuk postupne od niekoľkých stien rôzne vzdialených od nás, počujeme niekoľkonásobnú ozvenu.