Akustika

-náuka o zvuku, jeho vzniku vlastnostiach a množstve javov, ktoré vnímame sluchom.

Zdroj zvuku: zdrojom zvuku je teleso schopné kmitať, ono vo vzduch vysiela stále vlny.(napr. ladička, tyče, píšťaly.)
Šírenie zvuku: zvuk sa šíri len v hmotnom prostredí, vo vákuu sa nešíri.
Rýchlosť šírenia sa zvuku závisí od: prostredia(sypké, pórovité)
Materiály- relé vodiče→zvukové izolanty.
Od teploty: pre vzduch platí p↑8v vlhkosť!
v=(331,8+0,6.t)

Zvuk: je vlnenie hmotného prostredia, ktoré vyvolá sluchový vnem.
- hranice vnímania zvukového vlnenia je individuálna od 16Hz do 20000Hz.

Druhy zvuku: 1.) Infrazvuk f<16Hz
2.)Ultrazvuk f nad 20000Hz (siréna, píšťala)

hudobné- vznik: pravidelným chvením pružných telies.
Najjednoduchšie pravidelné zvuky = jednoduché tóny (ide o harmonické pravidelné vlnenie).

nehudobné- vznik: nepravidelným chvením pružných telies.
-rachot, buchot, hrmot.

Keď zvuk dopadá na prekážku, odráža sa. Dva za sebou nasledujúce zvuky( vyslaný a odrazený) sluchom rozoznám, keď medzi nimi uplynie aspoň 0,1s.

Ozvena- akustický jav, pri ktorom môžem odlíšiť priamy aj odrazený zvuk.

Aby vznikla: 1 slabičná ozvena→ prekážka vzdialená 17m.
n slabičná ozvena→ n 17n metrov.

Dozvuk- zvuk, ktorý sa šíri v uzavretom priestore, aj keď zdroj zvuku je už vypnutý.
- postupne zaniká v dôsledku pohltivosti stien.
- vyslaný a odrazený zvuk sa prekrývajú, splývajú.
Vlastnosti vlnenia zvuku =(mechanické vlnenie)

Zvuk môžeme charakterizovať :výškou, farbou, intenzitou.

Absolútna výška tónu- je určená frekvenciou jeho zdroja→ čím ↑ f zdroja =>↑ tón.
Základný tón v hudobnej akustike ( tzv.

komorné a) ma f 440Hz.
Vyššie harmonické tóny- sú číselnými na základe harmonických tónov.
Farba zvuku- je daná počtom a intenzitou vyšších harmonických tónov.

Hlasivky- sú dva väzivové prúžky s dĺžkou od 12 do 18mm.

Zvuková rezonancia- zvukové vlny dopadajú na telesá, rozozvučia len tie, ktoré sú schopné kmitať s rovnakou frekvenciou, ako majú dopadajúce vlny.

Jednu ladičku rozozvučím→ druhá sa časom rozozvučí tiež => akustická rezonancia.

Teleso z ktorého vlnenie vychádza => oscilátor.
Teleso ktoré sa po dopade vlnenia rozkmitá => rezonátor.
Pri rezonancií nastáva prenos energie z oscilátora do rezonátora.

Hlasitosť:

ucho- rozlíši zvuk podľa výšky, farby, hlasitosti.
- je najcitlivejšie na zvuk s frekvenciou od 2 KHz- 4 KHz hlasitosťi od toho, ako silno bolo rozkmitané teleso (tj. Zdroj)
- od frekvencie zdroja zvuku.
- sa opisuje hladinou hlasitosti- jednotkou je fón [Ph]
- - resp. decibel [db]
- - 1Ph = 1db
Prah počutia- najnižšia hladina hlasitosti, čiže najmenšia hlasitosť zvuku tj. Ľudské uchozachytí.

Prah bolesti- najnižšia hladina hlasitosti, čiže najmenšia hlasitosť zvuku ktoré ľudské ucho zachytí.
Prah bolesti- najvyššia hladina hlasitosti, ide o hlasné zvuky, ktoré vyvolávajú v uchu pocit bolesti.
Ľudské ucho odlíši dva zvuky, tóny ktorých hladiny hlasitosti sa líšia od 0,1db.
Hlasitosť zvuku sa rastúcou vzdialenosťou od zdroja zvuku znižuje. Dlhší pobyt v priestore s hlasitosťou nad 70 db, nadmerný hluk, hlasná hudba, hluk strojov, letisko, diaľnica => zvýšená únava, nevoľnosť, namáhanie nervovej sústavy.
Ochrana pred škodlivými účinkami zvuku.
- využitie zvukových izolantov
- protihlukové steny, stromy.
- vhodné umiestnenie zdrojov zvuku.
- ohľaduplnosť (večer max. 20-30db.)
- treba dodržiavať bezpečnostné predpisy a ochranné prostriedky.
Počuteľnosť:
-ľudské ucho vníma zvuk 16 Hz – 20000 Hz.
- hlasitosť tónov závisí: od integrity tónu
od frekvencie
ucho- najcitlivejšie na tóny od 2 Hz do 4 Hz.
Hluk- zvuk, ktorý je na počutie nepríjemný.
- pôsobí rušivo- na fyzický aj duševný výkon.