Sonár - Sonár je elektronické zariadenie s mikroprocesorom, ktoré slúži na
identifikáciu predmetov a dna vo vodnom prostredí. Bežný sonár používa
sondu, ktorá vysiela do vody zvukové signály. Tie sa odrážajú odo dna a od
všetkého, na čo narazia pri šírení, a vracajú sa späť do sondy.

Rozlišujeme dva hlavné druhy sonárov
- s pohľadom do hĺbky
- s bočným pohľadom

Ďalej rozlišujeme aj sonáre
- s vyššou frekvenciou
- s nižšou frekvenciou

Sonár s pohľadom do hĺbky vysiela a prijíma zvukové vlny do hĺbky jedným smerom.

Sonár s bočným pohľadom funguje v princípe rovnako ako sonar s pohľadom do hĺbky, avšak vysiela a prijíma zvukové vlny horizontálne do strán namiesto dolu a zároveň je špeciálne naprogramovaný tak, aby na obrazovke zobrazoval len ryby a ignoroval odlišné štruktúry.

Tie s vyššou frekvenciou sa používajú na hľadanie v plytkých vodách. Lepšie zabraňujú neželaným odrazom a rozlíšenie predmetu je při nich dokonalejšie.

Sonáre s nižšou frekvenciou sa používajú na hľadanie v hĺbkach, lepšie preniknú do hĺbok jako vyššie frekvencie. Je to v dôsledku prirodzenej schopnosti vody absorbovať zvukové vlny. Stupeň absorpcie je vyšší pri vysokých frekvenciách.

Niektoré sonary sú kombinované s GPS prijímačom, ktorý umožňuje zaznamenať polohu daného miesta. Na toto miesto je potom možné sa pomocou GPS prijímača kedykoľvek vrátiť. GPS prijímač zaznamenáva aj prejdenú trasu a umožňuje návrat po tej istej trase späť, prípadne použitie tej istej trasy niekedy v budúcnosti pri opakovanej plavbe.

Najnovšie sonáre vysielajú signály v intenzite 215 decibelov, čo je porovnateľné so státím hneď vedľa štartujúcej stíhačky F-15. Dosah sonaru je niekoľko sto kilometrov.

Sonáre sa využívajú
- v námorníctve na identifikáciu nepriateľských ponoriek
- v lekárskej diagnostike
- na navigáciu
- detekciu chýb

Proti najnovším sonarom protestujú aj ochrancovia prírody, pretože nízkofrekvenčné sonáre môžu veľrybám a delfínom spôsobiť vážne zranenia alebo dokonca smrť. Veľryby sú závislé od zvukových signálov, ktoré používajú na dorozumievanie, pri kŕmení, párení a migrácii. Už zvuky hlasnejšie ako 110 decibelov ich dráždia, pri 180 decibeloch im praskajú ušné bubienky. Toto môže znamenať vyhubenie týchto zvierat.