Tento efekt je platný aj pre fotóny, častice svetelného vlnenia, takže fotóny opúštajúce oblast silného gravitacného pola stratia cast energie a ich vlnová dlžka sa úmerne zväcší. Predlžovanie vlnovej dlžky fotónov týmto efektom nazývame gravitacný cervený posuv.
V prvom priblížení si môžeme predstaviť, že gravitačné vlny sa šíria podobne ako zvukové alebo elektromagnetické vlny. Neexistuje tu však žiadne prostredie, ktorým by sa šírili. Vlní sa samotný casopriestor. Ďalším rozdielom je spôsob kmitania. Elektromagnetické vlny, ktorých pole má spin rovný jednej, kmitajú v dvoch rovinách sklonených o 90°. Gravitačné vlny kmitajú tiež v dvoch nezávislých rovinách, no tieto sú sklonené iba o 45°, pretože spin ich pola je dva. Najjednoduchším zdrojom elektromagnetického vlnenia je osovo súmerné teleso (dipól). Symetrické teleso nemôže byt zdrojom elektromagnetických vln. Gravitacné vlny potrebujú na svoj vznik až kvadrupól, teda zdroj ktorý nieje súmerný ani podľa bodu, ani podľa osi.
Príkladným zdrojom gravitačného vlnenia vo vesmíre sú veľmi hmotné a blízke dvojhviezdy, najlepšie neutrónové hviezdy. Všetky formy postupného vlnenia prenášajú energiu, preto aj neutrónová dvojhviezda vyžarovaním gravitacného vlnenia stráca energiu a obidve zložky sa navzájom postupne približujú. Po case sa natolko priblížia, až sa zrazia a splynú, co je sprevádzané uvolnením ohromnej energie. Práve takýmto scenárom sa dá vysvetlit podstata gama zábleskov, ktoré pozorujeme už niekoľko desatročí a doposial o nich takmer nič nevieme. Ak použijeme vyššie uvedenú analógiu zakrivenia priestoru pomocou gumenej blany, môžeme si prenos energie gravitacnými vlnami priblížit. Stací si predstavit, že tažká gulôcka sa bude prudko húpat a vytvárat tak na blane vlny. Ak sa zrazia dve hmotné gue, opät vyvolajú vo svojom okolí vlnenie blany.
Ako nám ukázala kvantová mechanika, elektromagnetické vlny sa môžu šíriť iba v podobe "balíčkov", čiže kvánt, preto hovoríme o dualite vln a častíc. Svetlo môžeme popisovat ako elektromagnetické vlnenie s urcitou vlnovou dlžkou, alebo ako fotóny s charakteristickou energiou. Rovnako môžeme hovorit o gravitacnom vlnení ako o šírení castíc nazvaných gravitóny. Na fotóny s urcitým rozsahom energií sú citlivé naše oci, co vnímame ako svetlo. Gravitóny sa doposial nepodarilo priamo pozorovat, ale už od ich teoretického odvodenia Einsteinom v roku 1916 sa o to pokúšame a coskoro na to budeme mat aj príslušné zariadenia.
Jedným z prvých serióznych pokusov o zachytenie gravitacných vln boli pokusy Josepha Webera.