Iréne CURIEOVÁ sa narodila v Paríži ako prvá dcéra slávnej Madame Curie dňa 12. septembra 1897. Po rodičoch zdedila lásku a nadanie k prírodným vedám a tak čoskoro po skončení univerzity nastúpila ako asistentka v Ústave rádia.
Frédéric JOLIOT sa narodil 19. marca 1900 v Paríži ako posledné zo šiestich detí obchodníka. Roku 1923 skončil Vysokú školu priemyselnej fyziky a chémie v Paríži a za vynikajúci prospech ho odmenili medailou Pierra Curieho. Na odporúčanie riaditeľa tejto školy Paula Langevina, dlhoročného priateľa rodiny Curieovcov, nastúpil roku 1925 ako mimoriadny asistent u Márie Curieovej, riaditeľky Ústavu rádia. Tam sa zaoberá elektrochémiou polónia. V ústave sa zoznámil s Iréne Curieovou a roku 1926 sa s ňou oženil. Odvtedy sa začína ich spoločná ľudská i vedecká dráha.
Už od roku 1930 sa intenzívne zaoberali štúdiom záhadného žiarenia, ktoré vznikalo pri bombardovaní berýlia alfa časticami. Vtedy im štastie nežičilo, objav neutrónu im unikol doslova o vlások. Nasledujúcimi prácami však hmotnosť neutrónu zmerali a dokázali jeho nestabilitu voči beta rozpadu. Pri ožarovaní hliníka žiarením alfa (z polónia) objavili roku 1934 tzv. indukovanú alebo umelú rádioaktivitu. Objav má dvojaký význam: po prvý raz bol vytvorený umelý rádioaktívny prvok a po prvý raz bol vyprodukovaný pozitrón v laboratórnych podmienkach. Takto vyprodukované pozitróny v dobre definovaných laboratórnych podmienkach sa dali využiť na ďalšie výskumy. Neskoršie Joliotovci objavili pozitrónovú rádioaktivitu i v ďalších atómoch.
Význam objavu ocenila i Švédska kráľovská akadémia a roku 1935 udelila Frédéricovi a Iréne Joliotovcom-Curieovcom Nobelovu cenu za chémiu. Joliot-Curie vo svojej reči prednesenej pri príležitosti udelenia Nobelovej ceny po prvý raz naznačil možnosť reťazovej jadrovej reakcie: ak sa nájde reakcia, pri ktorej jeden neutrón vyrazí z jadra aspoň dva ďalšie, potom nové neutróny by sa dali využiť na ďalšie reakcie, a tým na vznik reťazovej jadrovej reakcie.
Roku 1935 sa Frédéric Joliot-Curie stáva profesorom na Collége de France. Joliot založil nové laboratórium jadrovej chémie a vybavil ho prvým moderným urýchľovačom (cyklotrónom) na európskom kontinente. Krátko nato založil laboratórium jadrovej syntézy v Ivry pri Paríži.
V popredných svetových laboratóriách jadrovej fyziky sa začal výskum reakcií vyvolaných neutrónmi.

Prvým bol v Ríme Enrico FERMI už roku 1934 a ostatné laboratóriá sa rýchlo pripojili k tejto perspektívnej problematike. V Nemecku (v Ústave cisára Wilhelma v Berlíne-Dahleme) bola najvýznamnejším odborníkom v rádiochémii Lisa Meitnerová, vo Francúzsku Iréne Joliotová-Curieová. Škoda, že tieto dve geniálne ženy ,,nenašli v sebe zaľúbenie“, žiarlili na seba a ich vzájomná nevraživosť sa prenášala aj na ich spolupracovníkov. Keď koncom roku 1938 Otto Hahn so svojimi spolupracovníkmi dokázali chemickou cestou štiepenie uránu pri ostreľovaní neutrónmi, Joliot-Curie krátko nato podal originálny fyzikálny dôkaz tejto novej jadrovej reakcie. Zdá sa nepochybné, že Joliot-Curie práve tak ako predtým Fermi pri ožarovaní uránu neutrónmi uskutočnili štiepenie uránu, ale úkaz nespozorovali.
Joliot-Curie spolu s H. Halbanom a L. Kowarským vzápätí objavili, že pri štiepení vznikajú dva až tri nové neutróny. Tým sa otvárala cesta k uskutočneniu reťazovej štiepnej reakcie. Joliot-Curie so svojimi spolupracovníkmi sa hneď začal zaoberať meraniami potrebnými na výpočet jadrového reaktora: predbežné výsledky uverejnil už začiatkom roku 1939 v anglickom časopise Nature. Zakrátko nato sa začal druhá svetová vojna. Po vojne roku 1946 Joliota-Curieho menovali za hlavného komisára francúzskeho Komisariátu pre atómovú energiu. V pevnosti Chatillon pri Paríži pod jeho vedením uvedú do prevádzky prvý francúzsky jadrový reaktor Zoe. Joliot odmietol zúčastňovať sa na vývoji a výrobe francúzskych jadrových zbraní. To, ako aj jeho politické presvedčenie a činnosť spôsobili, že ho roku 1950 odvolali z funkcie hlavného komisára.
Svoju vedeckú autoritu zasvätil boju za zákaz atómových zbraní. Prvý podpísal známu Štokholmskú výzvu proti atómovej bombe a zapojil sa do činnosti Svetovej rady mieru.
Dlhodobá práca s rádioaktívnymi preparátmi zanechala na zdraví manželov Joliotovcov stopy a začala si vyberať krutú daň. Po dlhej chorobe zomrela Iréne (17. marca 1956). Frédéric, hoci bol vtedy už sám ťažko chorý, nastupuje na jej miesto na Sorbonne a preberá po nej i miesto riaditeľa Ústavu rádia. O dva roky (14. augusta 1958) zomiera v nemocnici Saint Antoine v Paríži i Frédéric Joliot-Curie.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Objavitelia umelej rádioaktivity - Iréne Joliotová-Curieová a Frédéric Joliot-Curie