referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Tatiana
Streda, 1. februára 2023
Objavitelia umelej rádioaktivity - Iréne Joliotová-Curieová a Frédéric Joliot-Curie
Dátum pridania: 04.10.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Evanga
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 638
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.5
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 4m 10s
Pomalé čítanie: 6m 15s
 
Iréne CURIEOVÁ sa narodila v Paríži ako prvá dcéra slávnej Madame Curie dňa 12. septembra 1897. Po rodičoch zdedila lásku a nadanie k prírodným vedám a tak čoskoro po skončení univerzity nastúpila ako asistentka v Ústave rádia.
Frédéric JOLIOT sa narodil 19. marca 1900 v Paríži ako posledné zo šiestich detí obchodníka. Roku 1923 skončil Vysokú školu priemyselnej fyziky a chémie v Paríži a za vynikajúci prospech ho odmenili medailou Pierra Curieho. Na odporúčanie riaditeľa tejto školy Paula Langevina, dlhoročného priateľa rodiny Curieovcov, nastúpil roku 1925 ako mimoriadny asistent u Márie Curieovej, riaditeľky Ústavu rádia. Tam sa zaoberá elektrochémiou polónia. V ústave sa zoznámil s Iréne Curieovou a roku 1926 sa s ňou oženil. Odvtedy sa začína ich spoločná ľudská i vedecká dráha.
Už od roku 1930 sa intenzívne zaoberali štúdiom záhadného žiarenia, ktoré vznikalo pri bombardovaní berýlia alfa časticami. Vtedy im štastie nežičilo, objav neutrónu im unikol doslova o vlások. Nasledujúcimi prácami však hmotnosť neutrónu zmerali a dokázali jeho nestabilitu voči beta rozpadu. Pri ožarovaní hliníka žiarením alfa (z polónia) objavili roku 1934 tzv. indukovanú alebo umelú rádioaktivitu. Objav má dvojaký význam: po prvý raz bol vytvorený umelý rádioaktívny prvok a po prvý raz bol vyprodukovaný pozitrón v laboratórnych podmienkach. Takto vyprodukované pozitróny v dobre definovaných laboratórnych podmienkach sa dali využiť na ďalšie výskumy. Neskoršie Joliotovci objavili pozitrónovú rádioaktivitu i v ďalších atómoch.
Význam objavu ocenila i Švédska kráľovská akadémia a roku 1935 udelila Frédéricovi a Iréne Joliotovcom-Curieovcom Nobelovu cenu za chémiu. Joliot-Curie vo svojej reči prednesenej pri príležitosti udelenia Nobelovej ceny po prvý raz naznačil možnosť reťazovej jadrovej reakcie: ak sa nájde reakcia, pri ktorej jeden neutrón vyrazí z jadra aspoň dva ďalšie, potom nové neutróny by sa dali využiť na ďalšie reakcie, a tým na vznik reťazovej jadrovej reakcie.
Roku 1935 sa Frédéric Joliot-Curie stáva profesorom na Collége de France. Joliot založil nové laboratórium jadrovej chémie a vybavil ho prvým moderným urýchľovačom (cyklotrónom) na európskom kontinente. Krátko nato založil laboratórium jadrovej syntézy v Ivry pri Paríži.
V popredných svetových laboratóriách jadrovej fyziky sa začal výskum reakcií vyvolaných neutrónmi.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Priekopníci modernej fyziky – Jozef Kvasnica
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.