Optický prístroj na pozorovanie vzdialených predmetov pod väčším zorným uhlom, ako má oko. Skladá sa z dvoch sústav šošoviek. Prvou - objektívom - prichádza svetlo od pozorovaného objektu do ďalekohľadu a druhou - okulárom - pokračuje do oka. Vlastnosti šošoviek a zrkadiel zväčšovať a zmenšovať predmety poznali učenci už v staroveku, ale prvý ďalekohľad údajne objavil nie na základe ich poznatkov holandský optik - majster okuliarnický Jan Lippershey. Držal v ruke šošovku a pozoroval ju oproti oknu. Do druhej ruky vzal inú šošovku, aby sa cez ňu pozrel na prvú. S úžasom zistil, že kovový kohút na veži kostola, ktorý ukazoval smer vetra, sa k nemu priblížil. Rýchle zafixoval polohu šošoviek, osadil ich do rúrky a 2. 11. 1608 oznámil svoj vynález.
O tomto vynáleze sa náhodou dozvedel Galileo Galilei a deň nato navrhol konštrukciu ďalekohľadu. Jeho prvý ďalekohľad z r. 1609 zväčšoval 3x, ďalej ho však zdokonaľoval a r. 1610 skonštruoval nový, ktorý zväčšoval 23x. Jeho pomocou objavil Galilei mesiace pri planéte Jupiter, škvrny na Slnku a rotáciu Slnka, vrchy na Mesiaci a potvrdil správnosť Koperníkovho heliocentrického systému. Pretože sa o vynález ďalekohľadu okrem Lippersheya hlásia aj ďalší Holanďania, zvykne sa nazývať holandský alebo Galileov ďalekohľad. Objektívom na tomto type je spojná šošovková sústava a okulárom rozptylná sústava. Tento typ sa používa teraz len ako divadelný ďalekohľad. Pretože v Galileovom ďalekohľade vstupuje do oka len malá časť lúčov, ktoré prešli objektívom, obraz je menej svetlý a tak nevyhovoval veľmi astronomickým účelom. J. Kepler, astronóm na pražskom kráľovskom dvore, navrhol preto r. 1630 nový typ ďalekohľadu. V tomto tzv. Keplerovom alebo hvezdárskom ďalekohľade je objektívom aj okulárom spojná šošovková sústava.
Výhodou tohto typu ďalekohľadu je aj to, že umožňuje pozorovať predmet súčasne s malým objektom, umiestneným v spoločnom ohnisku objektívu a okulára. Môže to byť napr. stupnica na meranie, cieľová značka (kríž) a pod. Ďalekohľad dáva prevrátené obrazy. V astronómii to neprekáža, ale ruší to pri pozemskom pozorované. Na vzpriamenie obrazu sa preto využíva ešte jedna spojná sústava medzi objektívom a okulárom, prípadne systém dvoch hranolov, ktorých bočné steny sú postavené k sebe kolmo. Zdvojeným Keplerovým ďalekohľadom je triéder.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Ďalekohľad
Dátum pridania: | 19.10.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | justin | ||
Jazyk: | Počet slov: | 552 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.1 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 3m 30s |
Pomalé čítanie: | 5m 15s |
Zdroje: Encyklopedický časopis Pyramída r.v.:1979
Podobné referáty
Ďalekohľad | SOŠ | 2.9602 | 224 slov | |
Ďalekohľad | SOŠ | 2.9736 | 492 slov | |
Ďalekohľad | SOŠ | 2.9616 | 912 slov |