Optický prístroj , ktorý slúži na pozorovanie malých predmetov a presné meranie. Za vynálezcu mikroskopu sa pokladá holandský optik, výrobca okuliarov Zacharias Janssen. Častejšie sa však spomína holandská prírodovedec Antony van Leewenhoek (1632 - 1732), ktorý sa zaslátil o rozšírenie mikroskopu tým, že prvý ním objavil pre človeka mikrosvet. Leewenhoekove mikroskopy z r. 1677 - zostrojil ich 400 - zväčšovali asi 250x. Najjednoduchším mikroskopom je každá spojná šošovka zväčšovacie sklo. Používajú sa dve šošovky, pričom jedna - tzv. objektív - pred ktorý sa dáva pozorovaný predmet , vytvára zväčšení a skutočný obraz predmetu. Druhou šošovkou - okulárom - sa tento obraz pozoruje ako lupou znova zväčšený. Objektív a okulár netvoria v súčasných prístrojoch jednoduché šošovky, ale každá časť sama o sebe predstavuje zložitú sústavu šošoviek ( napr. apochromatický imerzný objektív má až 10 šošoviek). Okulár je vložený v hornej časti a objektív je naskrutkovaný v dolnej časti kovovej trubice - tubusu. Obidva tieto optické systémy sa veľmi často vymieňajú v závislosti od toho, aké zväčšenie sa požaduje. Pri dokonalejších mikroskopoch je niekoľko objektívov nasadených na revolveri. Otáčanie revolvera umožňuje ich ľahkú výmenu. Tubus je spojený so statívom tak, že ho možno posúvať, a tým meniť vzdialenosť objektívu od predmetu. Posúvacie zariadenie sa upravuje pre hrubý a jemný posuv. Typy mikroskopov:
1. Mikroskop dvojitý čiže binokulárny - má vlastne dva mikroskopy spojené do dvojice, ktorá umožňuje pozorovať predmet oboma očami, takže ho vidíme priestorovo.

2. Mikroskop metalografický - slúži na zistenie štruktúry kovov pri výskume kovov a ich zliatin. Vzorky kovov sa obyčajne vopred vyleštia a potom sa pôsobí na ich povrch vhodnými chemikáliami, aby dobre vynikla mikroštruktúra. Vzorka sa pozoruje v odrazenom svetle.

3. Ultramikroskop - pozorujú sa ním preparáty v tmavom poli. Predmet sa osvetľuje priamymi lúčmi, ktoré dopadajú kolmo na optickú os mikroskopu. V rovnorodom prostredí ostáva pole mikroskopu tmavé. Pri týchto pozorovaniach nevidno tvar predmetov a nemožno určiť ani ich veľkosť, dá sa zistiť iba ich existencia ako malých svietiacich bodov v temnom pozadí. Ďalej možno zistiť ich počet, prípadne ich pohyb (Brownov).

4. Mikroskop fluorescenčný - je založený na poznatku, že niektoré látky po dopade svetla určitej vlnovej dĺžky žiaria svetlom inej vlnovej dĺžky.