Špeciálne spôsoby obrábania

Elektroerozívne obrábanie – pri tomto spôsobe obrábania nám úbytok materiálu vzniká na základe el. výboja medzi dvoma elektródami. Výboj spôsobí krátkodobé prudké stúpnutie teploty až na 10000 ºC, následkom čoho sa na anóde aj katóde tvoria kvapky roztaveného kovu a časť sa odparí z povrchu.

Elektroiskrové obrábanie – pri tomto spôsobe obrábania sa nástroj priblíži k obrobku na takú vzdialenosť, aby preskočila iskra ktorá vytrhne z povrch obrobku malú čiastočku roztaveného kovu, aby účinok bol čo najväčší, celý proces obrábania sa uskutočňuje v kvapaline –(dielektrikum – olej, petrolej) Veľkosť úberu závisí od kapacity a napätia el. prúdu, od druhu obrábaného materiálu, materiálu nástroja a pracovnej kvapaliny. Drsnosť povrchu je pomerne vysoká. Nástroj je vyrobený z mosadze, medi, grafitu. Možno obrábať každý vodivý materiál. Ťažko obrobiteľné kovy, kalené ocele, spekané karbidy. Anódovo – mechanické obrábanie – je to kombinácia elektrolytického procesu a mechanického obrábania. Princíp spočíva v tom, že medzi materiál a nástroj sa prisádza elektrolyt pôsobením ktorého sa vytvára na povrchu obrobku anódový film, ktorý bráni prechodu iskry, pri vzájomnom pohybe nástroja a materiálu sa film mechanicky strháva a na kovovo čistom povrchu vznikne iskrový výboj. Tento proces sa neustále opakuje. Nástroj býva plechový kotúč rôznej hrúbky, profilové kotúče a rôzne platničky zo zliatin. Elektrolyt môže byť: - roztoky solí (vodné sklo)- používa sa najčastejšie pri rezaní ťažko obrobiteľných materiálov, tenkostenných profilov a pri brúsení spekaných karbidov.

Elektrochemické obrábanie – je to obrábanie pri ktorom nastáva pôsobením elektrického prúdu zmena vlastností obrábaného povrchu a úberu materiálu. Môže byť: A/elektrochemické leštenie a hladenie - využíva sa úber povrchových čiastočiek materiálu – elektrolytický proces. Je tu malá hustota prúdu. B/elektrochemické rozmerové a tvárové obrábanie – Je tu vysoká hustota prúdu v prietočnom elektrolyte, ktorého pohyb zabezpečí odplavovanie uvoľneného kovu. Nástroj na ktorý je pripojený prúd odoberá materiál z obrobku, pričom vzdialenosť obrobku a nástroja je 0,1 mm. Elektrolyt privádzaný na obrobok odplavuje uvoľnené čiastočky kovu. Úber materiálu závisí od intenzity prúdu a trvania obrábania.

Toto sa používa pri obrábaní žiaruvzdorných ocelí, zhotovovaním dutín v zápustkách a rôznych žliabkov.

Ultrazvukové obrábanie – Princíp ultrazvuku je na teórii spolupôsobenia mechanických a hydrodynamických vplyvov. Podľa tejto teórii úber materiálu prebieha mechanickými účinkami brusiva a tlaku nástroja, pričom kavitácia oblastí obrábania spôsobuje rýchlu výmenu opotrebovania zŕn. Používame to pri: obrábaní tvrdých a krehkých materiálov - spekané karbidy, volfrám, sklo, pri kopírovaní zložitých tvarov a zhotovovaní otlačkov.

Obrábanie laserom - je to obrábanie tepelnou energiou. (pri laseroch sa svetelná energia mení na tepelnú). Najčastejšie sa používa na rezanie a pri zhotovovaní presných otvorov.