Disperzia svetla

(z lat. disperio - rozptýlenie). Rozptyl svetla i rozklad bieleho svetla na jednoduché farebné zložky. Vzniká pri odraze , lome, difrakcii,( ohybe) a interferencii ( zloženie a skríženie ) svetla.
Rozklad svetla hranolom ako prvý správne opísal Izák Newton. Viacerí učenci pred ním pozorovali tento jav, ale nepripisovali ho vplyvu samotného hranola na svetlo. Newton pokročil oproti nim predovšetkým v tom, že biele svetlo rozložené hranolom na jednotlivé farebné zložky druhým obráteným hranolom opäť zložil. Jednofarebné svetlo nemenilo svoju farbu prechodom cez hranoly. Newton tiež pozoroval, že modré a fialové svetlo sa od svojej pôvodnej dráhy odchyľuje oveľa viac ako červené svetlo. Priblížil sa tak k vysvetleniu disperzie - index lomu svetla sa mení s vlnovou dĺžkou svetla.
Aj sfarbenie oblohy spôsobuje disperzia. Molekuly vzduchu nie sú úplne priezračné - svetlo sa od nich odráža, rozptyľuje. Svetlo s krátkymi vlnovými dĺžkami ( modré) sa rozptyľuje oveľa viac ako s dlhými vlnovými dĺžkami (červené). Ak je slnko nízko nad horizontom, jeho lúče musia prechádzať hrubou vrstvou vzduchu, modrá zložka v slnečnom svetle sa preto rozptyľuje oveľa viac ako červená - výsledkom je preto ružová , niekedy až krvavočervená farba Slnka. Ak je Slnko vysoko nad horizontom - modrá zložka sa nerozptýli tak veľmi, lebo svetlo prechádza pomerne tenkou vrstvou atmosféry. Napriek tomu strata modrej zložku je badateľná - Slnko sa javí ako zlatá guľa. Disperzia je tiež príčinou dúhy.

Zdroje:

Pyramída - encyklopedický časopis r.v.:1974 -