sociológia, psychológia, ekonómia a v ďalších sa ľudia zaoberajú tak komplikovanými javmi, že je celkom prirodzené, že existuje viacero pohľadov (či „teórií), z ktorých každý objasňuje len jeden aspekt celého komplikovaného problému. Takéto rôzne pohľady sa potom skôr dopĺňajú ako vylučujú. Otázka čo znamená „rozumieť danej fyzikálnej disciplíne" , napr. QM, nie je fyzikálnou otázkou. Patrí zároveň do fyziky, pedagogiky a psychológie. Preto na ňu neexistuje jednoznačná odpoveď. Navyše, ak si v novších výkladových slovníkoch, napríklad v Oxfordskom, nájdeme heslá ako „didactics" alebo „pedagogy", zistíme, že je to „art and science of teaching". A ako náhle niečo patrí aj do umenia potom jednoznačné odpovede existujú len zriedka – a je to celkom v poriadku. O tom ako sa človek stáva úspešným umelcom, neviem vôbec nič, ale domnievam sa, že je to viac učením sa od veľkých umelcov (teda tvorivým napodobňovaním vzorov), pokusmi a omylmi, ale nie učením sa naspamäť nejakej teórie.


O tom, čo znamená „rozumieť fyzike" sa zriedkavo explicitne hovorí, a predstavu o tom, čo to znamená, získava študent a mladý fyzik najskôr z toho, ako fyziku prednášajú a skúšajú jeho učitelia, z diskusií s kolegami a učiteľmi a z toho ako pracujú semináre, na ktorých sa zúčastňuje. Veľa by sa dalo získať aj z priameho štúdia pôvodných prác klasikov a z analýzy a diskusií k týmto prácam, ale to sa, bohužiaľ, robí pomerne zriedkavo. Mimochodom, bolo by určite dobré mať napríklad klasické práce z obdobia vzniku kvantovej mechaniky (ďalej len QM) nahrané na CD a diskutovať k nim napríklad na cvičeniach alebo na študentských seminároch. Pohľad mojej generácie na túto otázku bol teda ovplyvnený našimi učiteľmi, učebnicami, ktoré sme používali. Patrili k nim aj učebnice profesora Votrubu o teórii elektromagnetického poľa a špeciálnej teórie relativity [1,2] a neskôr z práce pravidelného utorkového (tzv. Petrášovho) semináru teoretickej fyziky. Na takýchto seminároch získavajú účastníci informácie o veciach, ktoré sa ťažko opisujú slovami a už vôbec sa nedajú zapísať rovnicami. Jednou z nich sú spôsoby komunikácie, otázky výberu problematiky a systém hodnôt. Veľa som sa osobne naučil o týchto veciach aj vtedy keď pán profesor Votruba recenzoval druhé vydanie našej učebnice QM. Ovplyvnil nás určite aj kurz teoretickej fyziky Landaua a Lifšica, Feynmanov kurz fyziky a viaceré Feynmanove práce [3] pre širšiu fyzikálnu aj nefyzikálnu verejnosť.