Len ako špekuláciu si predstavme predchádzajúcu situáciu, v ktorej študent B už pochopil argument študenta A a kladie otázku: "Fajn, celá vec je v degenerácii hladiny n = 2. Ale predstavme si, že by som tú degeneráciu sňal, napríklad tak, že by som Coulombov potenciál násobil nejakým tieniacim faktorom, napríklad exp(-ar). Potom by som pri a≠0 mal stále nulový lineárny Starkov jav a v limite a→0 by mi ten lineárny člen naraz vyskočil. Nie je to čudné?". Keby sa nám podarilo dostať (aspoň niektorých) študentov k takýmto diskusiám a najmä k takémuto spôsobu uvažovania, bolo by to určite dobré. Vyžadovalo by si to ale asi netradičné postupy pri vyučovaní a nové typy úloh.


4. Čo znamená (z praktického hľadiska študenta) rozumieť kvantovej mechanike?

Pod praktickým hľadiskom tu mám na mysli niečo praktické až skôr pragmatické. Otázka v nadpise odstavca by snáď mala radšej znieť: „Ako mám študovať počas semestra a ako sa mám pripraviť na skúšku?" Odpoveď na ňu prirodzene závisí od toho, čo študent od svojho štúdia očakáva a aké sú jeho ciele. Odporúčam študentom, aby si niekedy sami, alebo s kolegami, posedeli a podumali o tom, čo od svojho štúdia a od rokov, ktoré po ňom prídu, očakávajú a čo by v živote chceli robiť, prípadne v ňom dosiahnuť. Niektorí študenti, aj keď si to možno ani jasne nesformulujú, používajú „stratégiu dostatočného zisku pri minimálnej námahe"a svoje štúdium a prípravu na skúšku zamerajú na to, aby s istou pravdepodobnosťou pri skúške ako tak obstáli. Stratégia je primeraná vtedy, ak má študent pocit, že na tomto štúdiu pristál omylom, že vlastne chce ísť zarábať slušné peniaze do súkromnej firmy, ale predsa len by chcel mať nejaký diplom vo vrecku, že všetko je aj tak popsuté a pracovať sa neoplatí, a pod. Študent s týmto postojom cez semester skôr nepracuje a na skúšku sa pripravuje len krátko. Potrebuje vedieť riešiť štandardné „end of chapter problems". To je remeslo, bez ktorého sa nedá, alebo dá len ťažko. V najhoršom prípade sa niekoľko vybraných úloh naučí naspamäť, alebo si zhotoví dobrý ťahák (a s pomocou kolegov a snáď aj Božou) to uhrá na tú troječku. Ale niekedy motyka vystrelí a skončí aj lepšie. Na skúške študenta s touto stratégiou a s touto metódou prípravy na skúšku poznať podľa toho, že sa úlohy rieši buď namemorovaným vzorom a pokiaľ úlohu nemá naučenú, snaží sa ju riešiť metódou VDV.