Pri úlohách si nekreslí obrázky, nerobí si pre kontrolu riešenia v limitných prípadoch a nedá sa s ním diskutovať o kvalitatívnych črtách riešenia.


Táto stratégia je trocha riskantná a bude ešte riskantnejšia, keď časť bodov k udeleniu skúšky a známky bude pochádzať z aktivity a výsledkov dosiahnutých na cvičeniach. Navyše treba rátať s tým, že investícia je síce relatívne malá, ale celá sa čoskoro úplne stratí. Učiteľ musí ale rátať s tým, že časť študentov má tieto ciele štúdia a používa k nim primeranú stratégiu. Jeden z jeho možných postojov je „bojovať" proti tomu všetkými možnými prostriedkami. Druhá je vziať to na vedomie, konštatovať, že takýto študent toho z kvantovej mechaniky síce veľa vedieť nebude a veriť, že študent získa pobytom v akademickom prostredí predsa len istý rozhľad a kultúru. Nuž, priznávam, že „boje" ma nepriťahujú. Asi je to na škodu veci, ale je to tak. Druhá stratégia, ktorú, našťastie, niektorí študenti používajú, spočíva v snahe porozumieť aj za cenu potrebnej námahy a uspieť na jedničku, či v najhoršom na dvoječku. Študent vedený týmito najlepšími úmyslami zväčša postupuje tak, že prepočíta odvodenia v učebnici, alebo v prednáške, prepočíta veľa príkladov a -ak je to možné porovná riešenia so správnym výsledkom (číslom uvedeným v zbierke). Týmto študentom by som chcel odporúčať, aby urobili aj niečo navyše:


Pokúšali sa zostaviť logické "mapy" každého preberaného celku a zamýšľali sa nad tým, prečo sa postupovalo tak, ako sa postupovalo. Aby porozmýšľali nad tým, či sa nedá postupovať aj inak - k tomu sa dá dostať napríklad porovnaním postupov použitých v rôznych učebniciach. Aby sa pokúsili oddeliť to, čo sú podstatné myšlienky a čo je "remeslo". K tomu sú veľmi dobré diskusie s učiteľmi na cvičení a na prednáške, alebo diskusie s kolegom, ktorý tiež chce veciam hlbšie porozumieť.


Pred riešením každej úlohy sa pokúsili získať "vhľad" do problému To si vyžaduje najprv porozumieť úlohe, napr. kreslením obrázkov, rozmerovou analýzou, nájdením analógie k danému problému.


Pred riešením ulohy sa pokúsiť uhádnuť niečo o jej riešení bez podrobného výpočtu (porozumenie v zmysle Diraca, Feynmana a Wheelera)


Pred riešením úlohy, alebo po ňom nájsť riešenia limitných prípadov, ktoré sú často oveľa jednoduchšie a možno ich uhádnuť.


Nájsť analógie k danému problému.


Vedieť opísať danú tému kvalitatívne a bez použitia rovníc,


Vedieť popísať postup riešenia daného príkladu kvalitatívne a bez explicitného použitia rovníc


K porozumeniu určitého poznatku pomáha aj znalosť histórie - teda toho, ako sa na tento poznatok prišlo.