Takéto veci by sa dali zaradiť do cvičení ako eseje, ktoré by študenti písali a v prípade dobrej eseje aj predniesli na cvičení alebo na prednáške.

Porozumenie prehlbujú aj aplikácie daného poznatku, či danej myšlienky a to aj vtedy ak nie sú rozoberané do technických podrobností. Aj toto by mohlo a asi aj malo byť témou pre eseje či referáty študentov


Takéto postupy štúdia zaberú samozrejme viac času ako postup vychádzajúci zo stratégie dostatočného výsledku pri minimálnej námahe, ale vedú k skutočnému porozumeniu.


5. Ako prebieha skúška z QM a ako sú hodnotené odpovede

Skúška má dve časti, písomnú a ústnu. Na písomnej časti si študent vytiahne tri príklady. Úplný zoznam príkladov dostávajú študenti vopred. (Neviem, či je to rozumné, lebo niektorí študenti sa zopár riešení naučia naspamäť a „idú na to".). Ak sa náhodou stane, že niektorý z príkladov patrí k látke, ktorá v danom semestri nebola odprednášaná, môže si študent príklad vymeniť. Keď študent skončí prácu na príkladoch, prinesie riešenie a začína ústna časť skúšky. Ústna skúška spočíva zväčša v doplňujúcich otázkach k študentovmu riešeniu príkladov. Študenti si spravidla málo uvedomujú, že písomné riešenia poskytujú (či vnucujú) istý obraz o ich spôsobe myslenia a práce. Odporúčam preto, aby si študent radšej dal tú dodatočnú námahu a riešenie príkladu logicky usporiadal, pričom podrobné výpočty môže uviesť ako akúsi prílohu. Ak je riešenie príkladu prezentované neusporiadane, nevidno z neho cestu, ktorou študent postupoval ani spôsob akým k výsledku prišiel, navodzuje to myšlienku, že je to skôr prípad „random search problem solver" ako „insightful problem solver". Niekedy sa stane, že už z písomnej časti práce vidno, že študent rozumie QM v zmysle bodov iv) – vi). Je to napríklad vtedy, ak k riešeniu príkladu pripíše aj kvalitatívne argumenty a rádové odhady, ktoré ukazujú aj bez explicitného počítania, že výsledok vyšiel zhruba tak, ako musel vyjsť. Potom sa ho spýtam jednu, či dve otázky typu "a toto máte odkiaľ?" a zapíšem mu najlepšiu známku. V tomto prípade je ústna časť veľmi krátka. Ak riešenia príkladov nenaznačujú, že študent rozumie QM v tomto zmysle, snažím sa ďalšími otázkami zistiť mieru porozumenia. Doplňujúce otázky sú vyberané tak, aby bolo vidno, ktoré z typov porozumenia i) – vi) študent dosiahol. Viaceré z otázok si možno ľahko predstaviť z diskusie o niektorých príkladoch v časti 4. Predsa len tu uvediem niekoľko príkladov otázok a modelových odpovedí.


Študent rieši úlohu, v ktorej má spočítať Bornovu aproximáciu (v prvom priblížení) pre rozptyl na nejakom potenciáli. Postupuje tak, že priamo napíše vzorec pre amplitúdu rozptylu a potom počíta príslušný integrál.