Skôr sa mi zdá, že, tak ako to asi študenti vždy robia, vytušili pravidlá hry a prijali ich. Patrilo k nim riešiť príklady na cvičeniach a byť schopný reprodukovať na skúške časti látky odprednášané na prednáškach a zväčša aj dostupné v učebniciach alebo v skriptách. Pri príprave na skúšku si niektorí z nás prepočítali aj „medzivýpočty", ktoré v učebniciach neboli explicitne urobené a poriešili odporúčané príklady na konci kapitol a príklady s ktorými sme sa stretli na cvičeniach. Neskôr som sa dozvedel, že u nás sa počítalo oveľa menej príkladov ako napríklad na dobrých univerzitách v USA. Možno by bolo užitočné si pri mnohých z aktivít, ktorými naši študenti prechádzajú položiť explicitne otázku v akej miere tá, či oná aktivita prispieva k rastu „porozumenia fyzike" u našich študentov a doktorandov. Mám na mysli nielen reprodukciu učiva študentmi a riešenie „end of chapter problems", ale aj veci, ktoré asi patria k hlbšiemu porozumeniu ako: schopnosť analyzovať problém, riešenie ťažších problémov, kvalitatívny vhľad do problému, schopnosť vysvetliť základy teórie inému, schopnosť nájsť zaujímavý problém alebo nájsť tému na referát či seminár, schopnosť pozrieť sa na problém z rôznych strán, analyzovať myšlienkový experiment a nájsť jeho silné a slabšie miesta, zhodnotiť riešenie problému, schopnosť analyzovať experimentálne dáta z hľadiska danej teórie, schopnosť analyzovať experiment, schopnosť navrhnúť experiment, ktorý by mal potvrdiť alebo vyvrátiť určitú teóriu. Keby sme ale chceli, aby sa študenti, alebo doktorandi na takýchto činnostiach podieľali, museli by sme to nejako zahrnúť aspoň do nepovinnej časti výuky a tiež to, čo študenti urobia primerane hodnotiť, napríklad bodmi, na základe ktorých by študent získal výslednú známku. Ale všetko toto znamená spústu práce zo strany učiteľa a motiváciu zo strany študenta.