Tieto Feynmanove knižky rovnako ako jeho niektoré články o vyučovaní fyziky veľmi odporúčam na prečítanie a diskusiu študentom.


Domnievam sa, že pod termínom „rozumieť danej fyzikálnej disciplíne" si zväčša predstavujeme nejakú kombináciu nasledujúceho:


schopnosť reprodukovať časti teórie,


schopnosť riešiť štandartné precvičovacie úlohy (end of chapter problems), niekedy stačí sa ich zopár naučiť naspamäť,


schopnosť riešiť zložité úlohy,


mať dobre osvojené základné zákony a pojmy, sem patrí aj súvis teórie a experimentu, pretože mnohé zo základných pojmov sa objasnia práve v tomto kontexte,


navyše k iv) mať v hlave systém súvislostí a prepojení medzi základnými zákonmi a pojmami (a možno aj historický pohľad na ich vznik). Poznatky v hlave tvoria potom istú usporiadanú „sieť", v ktorej sú pojmy a zákony pospájané aj s ich hierarchiou.


schopnosť analyzovať problém z kvalitatívneho hľadiska, vedieť uhádnuť niečo o riešení vopred – alebo aspoň kvalitatívnou analýzou prísť na to, či nájdené riešenie je „rozumné" alebo nie.


Čestne sa priznávam k tomu, že „porozumenie fyzike" viac – menej stotožňujem s bodmi iv), v) a vi). Nazdávam sa tiež, že riešenie nových zložitých fyzikálnych úloh, nie je možné bez bodu vi), pretože každý krok v dlhšom reťazci argumentov, musí byť overený aj kvalitatívne – inak sa výsledku nedá veriť. Toto neplatí pri riešení zložitých úloh, ktoré už boli vyriešené a kde sa výsledok vlastného výpočtu dá porovnať s už známym. Vzhľadom na to, že pri prednáškach, cvičeniach a skúškach nie je veľmi veľa času a že u nás ani na doktorandskom štúdiu nie je zvykom, aby študenti riešili samostatne zložité úlohy, je lepšie sústrediť sa na body iv), v) a vi).

V anglosaskej literatúre sa niekedy používa pri diskusii o prístupe k riešeniu úloh používajú aj termíny „random search problem solver" a „insightful problem solver". Domnievam sa, že rozlíšenie je vlastne podobné ako medzi riešiteľom, ktorý vie dosiahnuť len stupne i) a ii) a medzi tým, ktorý sa úspešne pohybuje aj v posledných troch spomínaných bodoch.

Doteraz sme o „porozumení danej fyzikálnej disciplíny" hovorili z hľadiska samotnej disciplíny a trocha sme do toho zahrnuli aj niečo z jej histórie. Ale termín „porozumenie" by sme mohli – a asi aj mali – rozšíriť aj na vzťah danej disciplíny na súvislosti tejto disciplíny s inými oblasťami poznania, na jej vzťah k technológiám a k praktickým aplikáciám, vzťah k filozofii a k rozvoju spoločnosti. V prípade QM by sme takto mohli uvažovať napríklad o:

vzťah QM a chémie, zahrnujúci napríklad priestorovú štruktúru molekúl, vysvetlenie chemickej väzby, spektier molekúl, atď. Podobne vzťah QM a biológie a biofyziky.