Vzťah QM a moderných technológií, napríklad vodivosť látok, supravodivosť, tranzistor, pamäte v počítačoch, mikrovlny v trúbe aj v radaroch, šírenie elektromagnetických vĺn a komunikácia, tomografy, moderné metódy v lekárstve, možný vznik kvantových počítačov, atď.

Vzťah QM a astronómie, nové možnosti pozorovania objektov vo Vesmíre, analýza astronomických javov, vysvetlenie pôvodu zdroja energie hviezd, teórie veľkého tresku a štruktúry a vývoja Vesmíru, atď.

Vzťah QM (alebo fyziky všeobecne) na život spoločnosti, napríklad úloha radaru v druhej svetovej vojne, dôsledky jadrových zbraní, príspevok fyziky k získavaniu energie, sprostredkovaný vplyv fyziky na život spoločnosti cez nové technológie atď. Týmto aspektom sa pri riadnom štúdiu venujeme pomerne málo a zrejme sa spoliehame na to, že zvedavý študent sa to dozvie z iných zdrojov, zo správ, z TV, z literatúry a pod. Vplyv QM a všeobecne fyziky na filozofiu a na to ako sa ľudia pozerajú na svet „ako celok". Z histórie je dobre známy vplyv Newtonovej fyziky na generáciu filozofov, ktorá prišla po ňom, vplyv QM s jej pravdepodobnostnou interpretáciou je tiež významný aj keď nie až tak silný.


Štúdium QM (rovnako ako iných disciplín) by malo viesť aj k iným dôsledkom ako je „porozumenie QM" – a mnohé z nich sú porovnateľne dôležité, napríklad rozvoj komunikačných a argumentačných schopností študenta, rozvoj jeho kritického myslenia, atď. Tu sa však týmito aspektmi nebudeme zaoberať a ostaneme len pri otázke „porozumenia".


Tento text má nasledujúci obsah:

2. Porozumenie fyzikálnemu problému, ilustrácie z QM

3. Kvalitatívne porozumenie, komunikácia, schopnosť spozorovať a formulovať problém,

4. Čo znamená (z praktického hľadiska študenta) rozumieť QM,

5. Ako prebieha skúška z QM a ako sú hodnotené odpovede,

6. Záverečné poznámky


2. Porozumenie fyzikálnemu problému, ilustrácie z QM

Prvý stupeň „porozumenia" je najjednoduchší – žiak alebo študent si na ňom niečo zapamätá alebo inak povedané, naučí sa to naspamäť. Pri riešení úloh sa k tomu ešte pridá schopnosť dosadiť zadané veličiny do jedného vzorca, najčastejšie jedného z tých, ktoré sa preberali na poslednej prednáške. Tento stupeň je ľahko oddeliť od všetkých ostatných. Mnoho žiakov na stredných školách ostáva na tejto úrovni a fyzika pre nich ostáva VDV (Vedou o Dosadzovaní do Vzorcov – termín pochádza od Vlada Černého). Pod termínom „porozumenie" však vo fyzike zväčša intuitívne očakávame viac. Ak napríklad povieme, že „študent rozumie danej oblasti fyziky" (nič by sa nestalo keby sme to nazvali hoci „porozumenie druhého stupňa") myslíme pritom aj to, že jednotlivé poznatky nie sú v hlave študenta izolovanými oblasťami, ale že vytvárajú akúsi sieť, po ktorej sa študent vie pohybovať a ak sa stretne s novým problémom, vie ktoré miesto v sieti je pre tento problém dôležité. V lepšom prípade je študent schopný vyvolať si niekoľko možných miest v sieti, pozrieť sa na problém z niekoľkých hľadísk a vybrať efektívny a jednoduchý prístup k riešeniu.


Učitelia veria, a asi v tom majú aspoň časť pravdy, že takýto prepojený systém vzniká riešením ťažších problémov.