Pri jednotlivých problémoch sa vytvárajú a upevňujú jednotlivé časti siete a po dlhšom čase (a viacerých vyriešených problémoch rôzneho typu) je sieť utkaná. Domnievam sa, že diskusie seminárneho typu, alebo vnútri malej skupinky študentov, pri riešení náročnejších úloh a problémov by pomohli, ale samostatnej a individuálnej práci študentov pri riešení úloh a problémov sa pri snahe o hlbšie porozumenie nedá vyhnúť. Cesty k tomu ako sa naučiť riešiť úlohy


Učiť sa plávať plávaním

Pólya vo svojej knihe [4] hovorí, že umenie riešiť úlohy je praktické umenie podobne ako plávanie, hra na klavíri či bicyklovanie. Ak sa ho máme naučiť, potom ho treba robiť. Teda ak sa máme naučiť plávať je potrebné začať plávať a potom sa postupne zdokonaľovať. Okrem tejto všeobecnej rady možno nájsť u Pólyu aj viacero špeciálnejších rád. Čitateľ ich nájde v [4].


Učiť sa plávať vyučovaním plávania

Z vlastnej skúsenosti viem, a niektorí kolegovia mi potvrdili, že sa im stalo niečo podobné, že pri vytváraní toho „hlbšieho porozumenia" veľmi pomôže, keď človek začne daný predmet vyučovať alebo vysvetľovať kolegom. Keby sa nám podarilo, aby študenti vysvetľovali niektoré časti látky kolegom na seminároch alebo inak, určite by to tým vysvetľujúcim pomohlo. Z rozprávania študentov viem, že v niektorých ročníkoch existuje istý študent -„guru", ktorého kolegovia chodia požiadať o vysvetlenie ťažších vecí. Rozdiel medzi gurum a ostatnými časom prirodzene narastá, lebo guru sa dostáva do polohy začínajúceho učiteľa. Takíto guruovia niekedy existujú aj v triedach základnej a strednej školy.


Porozumenie úlohe využitím pohľadu z iného uhla

Vo svojej známej knižke [5] Feynman hovorí, že každý teoretický fyzik, ktorý za niečo stojí, pozná šesť alebo sedem rôznych teoretických reprezentácií tej istej fyziky. Toto tvrdenie možno asi presunúť o niekoľko poschodí nižšie do školskej fyziky. Mohli by sme ho snáď preformulovať nasledovne. Každý žiak alebo študent (a tým skôr vyučujúci) vie pristúpiť k danému problému aspoň z dvoch hľadísk. V niektorých úlohách je to mimoriadne dôležité.

Príklad: Dedko rybár vesluje proti toku pomaly tečúcej rieky. Keď prechádza pod mostíkom zavadí udicou o mostík a udica vypadne z loďky. Dedko si to ale nevšimne a vesluje ďalej. Po čase sa rozhodne začať chytať ryby a domyslí si čo sa stalo. Otočí loďku a vesluje za udicou. Stretne sa s ňou o pol hodiny, vo vzdialenosti pol kilometra od mostíku. Akou rýchlosťou tečie rieka?


Úlohu sa možno pokúsiť riešiť v rôznych súradných sústavách.