Peknú diskusiu k tomuto možno nájsť v článku Vlada Černého "The role of qualitative discussion in problem solving" [7]. Okrem toho, že článok hovorí o potrebe kvalitatívnej analýzy získaného výsledku, kladie dôraz aj na to, že po získaní výsledku je pre zvýšenie porozumenia užitočné prediskutovať limitné situácie. V našom prípade by to mohlo odpovedať situáciam, keď a) vplyv gravitácie je oveľa väčší ako vplyv trenia, b) trenie dominuje.


Rovnako možno riešiť problém, v ktorom sa vyšetruje pohyb auta v prostredí (vzduchu), kde sila trenia je úmerná kvadrátu rýchlosti. V tomto prípade môžme riešenie získať numericky jednoduchým programom, a kvalitatívne porozumenie problému pred jeho numerickým riešením je veľmi užitočnou kontrolou proti výskytu chýb v programe.

Dôležitosť kvalitatívnej analýzy vidno aj z nasledujúceho citátu. Jeden z najznámejších expertov na všeobecnú teóriu relativity a Feynmanov školiteľ (supervisor jeho PhD práce) J.A.Wheeler dával študentom takúto radu: "Nikdy nezačínajte počítať, kým neviete, čo vám má vyjsť. Pred každým fyzikálnym výpočtom vykonajte odhad výsledku a pred každým odvodzovaním skúste použiť jednoduché fyzikálne argumenty (symetriu, invariantnosť, zákony zachovania). Hádajte riešenie každého paradoxu či hlavolamu -odvahu- nik iný nemusí vedieť ako ste hádali. Preto hádajte rýchlo - inštinktívne. Správny odhad tento inštinkt posilní. Zlý odhad prinesie osviežujúce prekvapenie. V obidvoch prípadoch je však život - nech je akokoľvek dlhý - omnoho zábavnejší." Citát je z veľmi peknej knižky určenej širšej verejnosti [8]. Jej preklad do slovenčiny sa v súčasnosti pripravuje. Veľmi odporúčame budúcim učiteľom a žiakom a študentom so záujmom o fyziku. Mimochodom, Wheeler tento princíp nazval s trochou humoru "Wheelerovo prvé poučenie".


Toto "prvé poučenie" v skutočnosti hovorí, že pred explicitným riešením problému sa máme snažiť, aby sme získali isté intuitívne porozumenie. Dobrí fyzici a dobrí študenti takto aj postupujú.

Napokon, väčšina veľkých myšlienok sa rodí ako kvalitatívny argument. Za mnohé len jednu ilustráciu. Albert Einstein povedal pri viacerých príležitostiach, že za najkrajšiu svoju myšlienku považuje to, keď si uvedomil, že na človeka vo výťahu padajúcom voľným pádom nepôsobí gravitácia. To znamená, že gravitačné pole možno odtransformovať prechodom do vhodnej súradnej sústavy. Na tejto myšlienke potom po šesťročnej namáhavej práci vybudoval svoju všeobecnú teóriu relativity.