To je tak, akoby ste si vytvárali predstavu o Zemi, ktorú by ste poznali iba z údajov monitorovania niekoľkých hlbokých údolí.“
Výsledky analýzy potvrdili, že žijeme v rozpínajúcom sa vesmíre, tak ako to tvrdí teória big bangu. „Najdôležitejšie zo všetkého je zistenie,“ vraví Kashlinsky, „že mladý vesmír bol oveľa menší, ale vznikalo v ňom oveľa viac hviezd. Rodiace sa hviezdy zalievali svet silným žiarením, ktoré dnes pozorujeme ako CIB, infražiarenie kozmického pozadia.“
Oddeliť toto zvyškové tepelné žiarenie nebolo ľahké. Na samom začiatku museli hvezdári odfiltrovať svetlo početných hviezd našej Galaxie, ktoré prekrývali „vybrané políčko“ na oblohe. Viaceré hviezdy v tomto políčku žiarili až miliónkrát slabšie ako hviezdy, ktoré ešte dokážeme rozlíšiť voľným okom. Problematické bolo aj korigovanie zmien, spôsobených našou atmosférou: odblokovanie prachovej clony v našej Slnečnej sústave, ktorá absorbuje svetlo vzdialených hviezd, atď. Iba tak sa vedcom podarilo detegovať slabulinkú žiaru „vybraného políčka“ na kozmickom pozadí. Detekcia tohto žiarenia pripomína skúmanie odtlačku prsta. Vedci postupne dekódovali spektrá nepatrných škvrniek na políčku a objavili tak spektrálne odtlačky vesmíru spred 8 miliárd rokov. Práve vtedy sa začali galaxie zoskupovať do galaktických kôp; rozbehol sa proces, ktorý trvá do dnešných dní.
Z výskumu vyplynulo, že ohňostroj rodiacich sa mladých hviezd sa rozpútal vtedy, keď mal vesmír 5 až 40 percent svojho dnešného veku, čo korešponduje s údajmi červeného posunu v rozmedzí hodnôt od z 7 po 1. Tieto údaje neobyčajne podporili hypotézu tmavej hmoty (presnejšie studenej tmavej hmoty), neznámeho média, ktoré možno prirovnať k medu v baňatej fľaši na odstredivke, do ktorej sme vsypali hrsť maku (viditeľnú hmotu).
Platné teórie o evolúcii vesmíru hovoria. Že kolískou nášho vesmíru bol nepredstaviteľne malý, horúci a hustý bod, ktorý sa mimoriadne rýchle začal rozpínať a chladnúť, pričom vygeneroval všetku hmotu a energiu, ktorú pozorujeme a meriame. Táto expanzia trvá dodnes. Teória big bangu je do istej miery problematická, pretože zatiaľ nevieme presvedčivo vysvetliť problém rýchleho tvorenia sa hviezd a galaxií. (Hviezdy sa formujú z oblakov plynu, kolabujúcich pôsobením vlastnej gravitácie. Galaxie sa formujú, keď gravitačná sila hviezd zoskupuje hviezdy do hviezdnych ostrovov.)
Energia, vo forme elektromagnetického žiarenia z najranejšieho obdobia big bangu však zahrievala normálnu hmotu do takej miery, že istý čas ešte nebola schopná zhusťovať sa pôsobením gravitácie.