Navyše v rozpínajúcom sa vesmíre vzdialenosť medzi oblakmi plynu a hviezdami narastala, čo by logicky malo ich gravitačnú schopnosť zahusťovať a zoskupovať podstatne oslabiť.
Chladná tmavá hmota na elektromagnetické žiarenie nereaguje; preto ju nevidíme, prejavuje sa iba vlastnou gravitáciou, ktorá organizuje nielen chladnú tmavú hmotu, ale aj normálnu hmotu. Vzhľadom na to, že nereaguje na elektromagnetické žiarenie, jej vlastná gravitácia podľa všetkého začala pôsobiť oveľa skôr ako v normálnej hmote. Chladná tmavá hmota sa začala v priestore na mnohých miestach zhusťovať, a tak vytvorila “gravitačné semená”, ktoré začali pôsobiť až vtedy, keď už aj táto hmota natoľko ochladla, že začala reagovať na “volanie” tmavej hmoty a zoskupovať sa okolo nej. To sa stalo 300 000 rokov po big bangu.
Podobne snehovej guli, ktorá sa kotúľa dole svahom a nabaľuje čoraz väčšie masy snehu, aj semená tmavej hmoty začali priťahovať väčšie zhustky normálnej hmoty; bez ohľadu na rozpínanie sa kozmu a tak sformovali prvé hviezdy a galaxie. Zdôraznime ešte raz: tento proces bol oveľa rýchlejší, ako sme sa ešte v minulom roku nazdávali.
„Iba vo vesmíre, v ktorom bolo dostatočné množstvo tmavej hmoty, mohlo sa už tak krátko po big bangu vytvoriť také množstvo hviezd a galaxií,“ hovorí Kashlinsky a dodáva : „Údaje, ktoré sme získali, túto hypotézu potvrdzujú. V prírode je tmavá chladná hmota zatiaľ neznáma, ale je pravdepodobné, že existuje vo forme exotických subatomárnych častíc či miniatúrnych čiernych dier.“
Tím astronómov zoskupených okolo programu 2MASS má veľké oči. Hvezdári sú presvedčení, že už čoskoro s im podarí detegovať ešte staršie svetlo z ešte starších generácií hviezd, alebo dokonca aj svetlo hviezdnych formácií utlmených prachom vo vnútri najmladších galaxií.
Prekročiť prah trinástej komnaty na ceste k big bangu im však umožní až z generácie vesmírnych teleskopov, ktorý začala vyvíjať skupina Johna Mattera v Goddardovom centre pri NASA.
Program 2MASS vznikol v rámci spolupráce University of Massachsetts a IPACu (Infrared Processing and Analysis Center pri Jet Propulsion Laboratory, NASA). Výskum financuje NASA a National Science Foundation. Prehliadka oblohy v rámci programu sa začala roku 1997 a trvala celé štyri roky.