Svetlo mladého vesmíru, vrátane najstarších hviezd a galaxií, ktoré sa sformovali v čase, keď mal kozmos iba 30 až 40 percent svojho dnešného veku, detegovali vedci v rámci celooblohovej prehliadky programu 2MASS (Two Micron All Sky Survey). Intenzita tohto svetla (nazývaného aj Cosmic Infrared Bakground/Kozmické infračervené pozadie) je dvoj- až trojnásobne vyššia, ako sa očakávalo na základe doterajšieho pozorovania galaxií.
Údaje získané z tejto prehliadky potvrdili najnovšie pozorovania v iných oblastiach žiarenia, podľa ktorých už relatívne krátko po big bangu došlo k intenzívnej hviezdotvorbe. Analýza potvrdila a teóriu prívržencov tmavej hmoty. (Hvezdári a astronómovia si totiž nevedia predstaviť, aké iné médium než tmavá hmota by dokázala rozpínajúci sa plyn normálnej hmoty skomprimovať do hustých kolísok, v ktorých sa sformovali prvé hviezdy a galaxie.)
Tím Alexandra Kashlinského zo Science Systems and Applications pri NASA Goddard Space Center v arizonskom Greenbelte oznámil na 199. Stretnutí Americkej astronomickej spoločnosti, že sa im podarilo zazrieť vesmír v jeho „vrcholnej fáze“.
Vedci vyhodnotili údaje, ktoré sa získali v rámci programu 2MASS National Science Foundation; údaje zhromaždili viaceré tímy v rokoch 1997 až 2000. Astronómovia tohto programu zostavili katalóg 300 miliónov(!) hviezd a galaxií na vlnových dĺžkach, ktoré sú mimo dosahu konvenčných optických teleskopov.
Každá snímka z katalógu 2MASS je výsledkom krátkej expozície (zväčša 8 sekúnd), pričom vybrané časti oblohy boli elektronicky snímané aj 1000-krát! Takto naskladané expozície spracovali počítačmi a získali tak snímky s vysokým rozlíšením, na ktorých sa vynorili aj mimoriadne slabé objekty. Vedci potom tieto snímky, nazývané aj „štandardné hviezdne polia“, podrobne poprezerali, aby objavili aj oblasti slabého pozadia infražiarenia, až 5000-krát tmavšieho ako nočná obloha.
Mimoriadne starostlivou kombináciou týchto snímok zostavili vedci malé políčko oblohy v súhvezdí Herkula. Na tomto obdĺžniku sa im podarilo preskúmať cieľovú oblasť zo 100-násobne vyšším rozlíšením ako zvyšok oblohy katalogizovanej v rámci programu 2MASS. Tak dokázali detegovať svetlo aj z takých vzdialených galaxií, ktoré boli doteraz v infraoblasti nerozlíšiteľné.
Sten Odenwald, šéf výskumu hovorí: „Spočiatku sme ani len nepomysleli, že údaje z niekoľkých políčok oblohy budú môcť využiť aj kozmológovia. Na celej oblohe ich niet viac ako niekoľko tuctov.