Častice sa zachytávajú v magnetosfére Zeme a pozdĺž jej siločiar
vnikajú do vysokej atmosféry najmä v polárnych oblastiach, kde sú aj
magnetické póly. Tam po zrážkach s molekulami vzduchu vznikajú polárne žiary. Pri vyššej aktivite Slnka ich môžeme pozorovať aj v nižších zemepisných šírkach. Práve to bol prípad z noci 30./31. októbra 2003. Na AGO FMFI UK v Modre bolo celý deň aj zvečera zamračené, ale pred
polnocou sa začalo vyjasnievať. Ako obyčajne, je to signálom na spustenie
odborných programov. Jedným z nich je snímkovanie oblohy párom
celooblohových komôr (pevná + pointovaná) zaznamenávajúcich jasné meteory
(bolidy) ako potenciálny zdroj meteoritov. Polárnu žiaru na veľkej časti
oblohy sme videli už pri ich spustení. Jednu snímku pevnej komory sme
venovali len polárnej žiare exponovanej na ČB fotomateriál 10 minút od
00:08 do 00:18 SEČ už 31.10.2003. Po miernom spracovaní a vyznačení svetových strán:

Polárna žiara bola neónovo-purpurovo-červená (v spodnej časti zelenkavá) s premenlivou intenzitou, chvíľami s viditeľnou štruktúrou podobnou vlniacej sa záclone. Rozprestierala sa vysoko nad severným obzorom (od severozápadu po severovýchod, k Polárke). Jedna intenzívna etapa trvala asi pol hodinu,
ďalšia podobne jasná aj s pásmi bledého svetla trochu kratšie od 01:30 do
01:55 SEČ. Klasickým aparátom sme fotili na farebný negatívny film krátkymi expozíciami 30-60 sekúnd.