Podľa povahy aktívneho prostredia rozlišujeme lasery :
a, pevnolátkové
b, kvapalinové
c, plynové
d, lasery využívajúce zväzky nabitých častíc

Podľa spôsobu čerpania energie je možné lasery rozdeliť na čerpané:
a, opticky
b, elektricky
c, chemicky
d, termodynamicky
e, jadrovou energiou

Z hľadiska režimu práce môžu lasery pracovať kontinuálne (spojite, nepretržite ) alebo impulzne.
Lasery môžeme deliť taktiež podľa vyžarovanej vlnovej dĺžky na :
a, infračervené
b, lasery v oblasti viditeľného svetla
c, ultrafialové
d, rontgenové

Lasery môžeme podľa použitia rozdeliť na :
a, výskumné
b, meracie
c, lekárske
d, technologické
e, energetické
f, vojenské
Laser v lekárstve – pred zavedením laserovej chirurgie musel každý, kto mal nejaký patologický výrastok, rakovinu alebo sekundárny šedý zákal, podstúpiť k ich odstráneniu väčšiu operáciu. Dnes je možné pomocou laserových lúčov „nekrvavou „ operáciou odstrániť patologické útvary a opravovať tkanivo bez rezania s menšou bolesťou a bezpečnejšie .
Laserová chirurgia je založená na princípe vedenia svetla optickým vláknom. Laserový lúč je sám formou svetla s veľkým množstvom energie.
Dávkovaním tepelnej energie môže lekár nežiadúce bunky spáliť – doslova vypariť. Ďalej sa laserové lúče používajú k zahrievaniu tkaniva do tej miery, aby sa zvarili, napr. k zastaveniu krvácania. HOLOGRAM – je fotografia vytvorená s pomocou laserového svetla. Vidíme na nej trojrozmerný obraz predmetu tak, ako je tomu v skutočnosti. Hologramy vznikajú rozdelením laserového zväzku na dve. Jeden zväzok tzv. referenčný, smeruje priamo na fotografický film, druhý dopadá najprv na hologramový predmet a tým si poruší usporiadanú štruktúru svetelných vĺn. Film zachytí spôsob, ktorým nanesený predmetový zväzok rozhádže neporušený referenčný zväzok a vytvorí tak trojrozmerný obraz predmetu.

Ochrana proti žiareniu lasera
Lasery majú nepriaznivé biologické účinky, ktoré vyvolávajú :
a, Lokálne zvýšenie teploty a tým poškodenie živého tkaniva.
b, Druhotným účinkom teploty, vznikom tlakovej vlny, ktorej intenzita dostačuje na trhanie svalového tkaniva.
Konkrétnejšie, poškodzuje sa pigment epitelu a príp. neuroektodermálny povlak. Bezpečnosť pri práci si vyžaduje predovšetkým ochranu pokožky a očí, ktoré sú najviac ohrozované. K ohrozeniu dochádza nielen priamym stykom a laserovým zariadením, ale aj sekundárnymi účinkami, hlavne vzdušnou kontamináciou. Oči chránime bezpečnostnými filtračnými okuliarami. Záver : ako je vidieť, laser sa stal bežnou súčasťou nášho každodenného života a značne uľahčuje prácu v mnohých oboroch ľudskej činnosti. V jeho potenciálnom využití však máme ešte značné rezervy.