Väčšina komunikačných družíc sa nachádza nad rovníkom a obletí zemeguľu za 24 hodín, teda za rovnaký čas, za aký sa otočí Zem okolo vlastnej osi. Na takejto geostacionárnej dráhe zostáva družica stále nad jedným bodom na zemskom povrchu. Družice na diľkové snímanie zasa obletia Zem niekoľkokrát za deň po nízkej polárnej dráhe.

 IUE
Jednou z astronomiských družíc je IUE (International Ultraviolet Explorer – Medzinárodný ultrafialový bádateľ). Monitoruje ultrafialové kozmické žiarenie. Bola vypustená roku 1978 a predpokladanou životnosťou 3 roky, ale pracuje ešte stále. Prenos obrazu z družice do monitorovacích pozemných staníc – jednej v Amerike a jednej v Španielsku – trvá iba 8 minút.

2. Kozmické sondy
Kozmické sondy sú bezpoátkové lode, vyslané do vesmíru, aby skúmali slnečnú sústavu a informovali nás o nej. Urobili mnohé objavy, ktoré by zo Zeme neboli možné. Navštívené boli všetky planéty okrem Pluta, Slnko, kométy a planétky.  Sonda Galileo
Kozmická sonda Galileo bola vypustená roku 1989. Po šesťročnej ceste sa koncom roku 1995 dostala k Jupiteru. Najväčšia časť sondy – orbitálny modul – bude ďalšie dva roky krúžiť okolo planéty a jej najväčších mesiacov. Zostupná menšia časť sondy vnikne do atmosféry Jupiter kvôli výskumu planéty zblízka.

 Sonda Viking
V priebehu 60. a 70. rokov 20. storočia Američania aj Rusi vypustili sondy, ktoré obiehali Mars a pristáli na ňom. Pristávacie moduly sond Viking 1 a Viking 2 úspešne pristáli na povrchu Marsa v júli a septembri 1976. Vyslali na Zem takmer 3 000 snímok, študovali marťanskú pôdu robili meteorologické merania a hľdali stopy života.

3. Človek vo Vesmíre
V roku 1961 sa prvý človek dostal do vesmíru. Bol to sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin, ktorý raz obletel Zem. Dnes sa na cestu do vesmíru vydáva veľa mužov aj žien, väčšina na pár dní, ale niektorí na mesiace. Aj tak však ostáva vesmír pre človeka nevlúdnym prostredím.  Beztiažový stav
Zemská príťažlivosť neustále pôsobí na naše telá - to udáva našu hmotnosť. Keď ste však vo výťahu, ktorý sa rúti dolu, cítite sa ľahší. Tento efekt je mnohonásobne znásobený v kozmickej lodi. Keď kozmická loď padá v gravitačnom poli, kozmonauti v nej padajú rovnakou rýchlosťou – takže strácajú hmotnosť. Na štúddium efektov beztiažového stavu sa uskutočnili experimenty vo vesmíre na zvieratách a rastlinách. Realizovali sa v ňom aj niektoré pokusy, ktoré sa na Zemi robiť nedali.

 Mesačné misie
Na sklonku 50. rokov prebiehali preteky o prvenstvo vo vyslaní človeka na obežnú dráhu okolo Zeme: kozmický vek sa začal.