Jeho atmosféra obsahuje 91 % vodíka a husté mraky z čpavku, vody a metánu, je sfarbená fosforom a inými prvkami. Je povestný svojimi jasnými prstencami, ktoré majú priemer viac než 272 000 km, ale sú veľmi tenké. Saturn má prinajmenšom 18 mesiacov. Najväčší z nich je Titan, o ktorom vieme, že má atmosféru. Urán dostáva od Slnka veľmi málo svetla, teplota vrchných mrakov je okolo –220 0C. Nedosahuje ani polovicu veľkosti Saturna, ale je štvornásobne väčší ako Zem. Bola to prvá planéta objavená ďalekohľadom. Väčšinu tohto plynného obra vypĺňa vodík a hélium. Má sústavu tenkých, tmavých prstencov a asi 17 mesiacov.
Neptún sa zjavom a veľkosťou podobá Uránu. Je na ňom nesmierne chladno a 85 % jeho atmosféry tvorí vodík. Modré sfarbenie tejto planéty spôsobuje metán. Dujú tu nesmierne vetry, má niekoľko prstencov a bolo objavených zatiaľ 8 mesiacov. Poslednou a najmenšou planétou je Pluto. Zároveň je to najchladnejšia a najvzdialenejšia planéta. Tvorí ho zmrznutý dusík a metán. Jeho mesiac Charón bol objavený v roku 1978 a má asi polovičný priemer ako samotná planéta. Slovo planéta znamená v gréčtine „tulák“. Toto pomenovanie dostali preto, lebo občas sa akoby zatúlajú medzi hviezdy. Všetky planéty dostali aj názvy podľa gréckych alebo rímskych bohov:
Merkúr – rímsky boh obchodníkov a cestovateľov
Venuša – rímska bohyňa lásky
Mars – rímsky boh vojny
Jupiter – najvyšší rímsky boh
Saturn – rímsky boh úrody a sejby
Urán – rímsky a grécky boh nebies
Neptún - rímsky boh mora
Pluto – rímsky boh smrti.