Galileo
Sonda Galileo je kombinovaná umelá družica Jupitera a atmosferická sonda. Je významnou medziplanetárnou expedíciou NASA v deväťdesiatich rokoch. Štyri prelety sond Pioneer a Voyager už v minulosti poskytli viacero stručných informácií o tejto obrovskej planéte, o jej nezreteľných prstencoch a spoločenstve najmenej 16 mesiacov.
Galileo podstúpil sériu toľkých odkladov (však nakoniec opustil Zem s vyše 7 ročným oneskorením), že neustále rastúce náklady na udržanie projektu, takmer spôsobili jeho úplné zrušenie. Program sa začal realizovať v roku 1978 ; a až do roku 1983 strávil vyše 600 miliónov dolárov. Táto suma nakoniec vyrástla až na 1,5 miliardy dolárov. Keby sa takéto výdavky dali predpokladať už na samom začiatku, Kongres by pravdepodobne nikdy takýto projekt neschválil.Odklady štartu spôsobila aj najmä havária reaketoplánu Challenger. V JPL (Jet Propulsion Laboratury) naprojektovali trasu, na ktorej mala sonda absolvovať tri gravitačné akcelerácie (obdobný spôsob aký využívali sondy Voyager ; na zrýchlenie).Jednu Preletom okolo Venuše, dve preletmi okolo materskej planéty.Gravitácie oboch planét mali efektívne poslúžiť namiesto horných stupňov ; štartovacej rakety (Galileo bol vypustený z nákladového priestoru raketoplánu Atlantis). Vypustenie družice sa uskutočnilo 18. októbra 1989.Jediné stretnutie sondy s Venušou sa uskutočnilo 10. februára 1990, keď ju Galileo obletel vo vzdialenosti 16 250 km. Jeho rýchlosť sa tak zvýšila o 8000 km/h. Pravdaže sa táto možnosť využila na snímkovanie oblačnosti a ďaľšie Galileove prístroje zatiaľ testovali miestnu atmosféru doteraz najpresnejšímy metódami. Väčšnina získaných údajov zostala načas uložená na záznamových médiách sondy, pretože hlavná anténa zostávala ešte stále poskladaná.Uložené informácie sa preniesli na Zem v ; novembri 1990, keď sa Galileo ; priblížil na prvý akceleračný prelet okolo Zeme. Druhý prelet sa uskutočnil o dva roky na to, keď sonda skúmala aj polárne oblasti na Mesiaci.Jediné problémy nastali pri rozvinutí antény, ktorá sa nechcela poriadne rozvinúť a tak sa na prenos musela používať menšia univerzálna anténa. Sklamanie z problémov s veľkou anténou do istej miery zatienil úspech, ktorým, bolo stretnutie sa sondy s asteroidom Gaspra 29. októbra 1991. Bolo to prvé stretnutie tohto druhu. No pre riziko poškodenia od trosky sprevádzajúcej asteroid sa Galileo priblížil len na 1600 km. stretnutie sa odohralo vyše 400 miliónov km od Zeme.
Bolo získaných vyše 150 snímok a ďaľšie vedecké údaje o telese. Na Zem sa dostali počas preletu sondy v roku 1992.
Presne predpísaný prelet okolo Zeme sa uskutočnil v decembri 1992 vo výške iba 320 km. Tento prelet pridal na rýchlosti sonde 13 320 km/h a sonda sa už vydala na cestu k Jupiteru.Dňa 7. decembra 1995 sa od sondy na obežnej dráhe Jupitera oddelila atmosferická sonda, ktorá na padákoch zostupovala do atmosféry Jupitera( rýchlosťou až 185 000 km/h). Minimálne počas jednej hodiny vysielala sonda s vedeckými prístrojmi informácie o fyzikálnych, ale aj chemických podmienkach vo vonkajších vrstvách Jupiterovej atmosféry. Z meraní vyplynulo, že plyny v atmosfére dosahujú neuveriteľnú rýchlosť až 600 km/h.Chemické zloženie atmosféry sa veľmi podobá na zloženie atmosféry Slnka. Po zániku sondy sa stal Galileo prvou umelou družicou Jupitera a začal skúmať jednotlivé mesiace tejto planéty. Každý oblet okolo jedného z mesiacov Jupitera využila sonda k zrýchleniu na cestu k ďalšiemu Mesiacu.
Technické vybavenie sondy:
Celková váha: 2,56 tony
Dátum štartu: 18 Október 1989 o 22:23 UTC
Orbitálna časť:
Priemer hlavnej antény: 4,66 m
Váha: 2,38 tony
Energetický zdroj: Jadrové palivo (570 W)
Vedecké prístroje: Kamera, infračervený mapovací spektrometer, fotolarimeter, magnetometer, rádiometer, spektrometer, detektor mikrometeoridov a detektory energetických častíc.
Reaktívny modul: Slúžil na urýchľovanie a ovládanie sondy v priestore
Váha: 1,2 tony
Atmosferická sonda: Určená na vstup do Jupiterovej atmosféry.
Váha: 335 kg
Napájanie: Batérie (580 W)
Vstup do atmosféry Jupitera: 7. December 1995 o 22:04 UTC (5:04 p.m. EST).
Linky:
http://vesmir.sk - vesmir.sk
|