Generátorom striedavého prúdu je buď alternátor, alebo oscilačný obvod. Obidva vyrábajú striedavý prúd, teda prúd s premennou polaritou.
Oscilačný obvod: Hlavnou výhodou oscilačného obvodu je, že na rozdiel od alternátora dokáže vyrábať striedavý prúd o veľmi vysokej frekvencie, lebo frekvencia tu závisí od kapacity, indukcie a odporu obvodu a tieto hodnoty sa ľahšie menia ako keby sme pri alternátori museli zvyšovať otáčky rotora na požadovanú frekvenciu. Oscilačný obvod sa skladá z dvoch častí a to kondenzátora a cievky. Na základe periodického nabíjania a vybíjania kondenzátora a vzniku a zániku magnetického poľa v okolí cievky sa periodicky mení aj polarita prúdu a vzniká striedavé napätie, ktorého frekvencia pri oscilačnom obvode môže dosiahnuť rádovo do 10 GHz i viac.
Alternátor: Používa sa hlavne v elektrárniach, kde vyrába elektrickú energiu pre našu spotrebu. Skladá sa z dvoch častí a to rotora, časť ktorá sa otáča (rotuje) a statora, tento je v pokoji (je statický). Jednoduchý alternátor, napríklad aký používame pri experimentoch v laboratóriu, pozostáva z drôtenej slučky obdĺžnikového tvaru, rotujúceho v homogénnom magnetickom poli medzi pólmi trvalého magnetu. Zmena magnetických indukčných čiar cez vodič spôsobí pohyb elektrónov a to sa rovná elektrickému prúdu. Keď sa slučka otočí o 180 stupňov, elektróny sa začnú pohybovať opačným smerom, lebo aj zmena je už opačná a keď sa znova dostane do pôvodnej polohy, celý proces sa opakuje stále dokola. Z toho jednoducho vyplýva, že frekvencia sa rovná počtu otáčok za sekundu.
Pri skutočnom alternátore by u pružného spojenia slučky a elektrickým vedením vznikali veľké straty iskrením a podobne, preto je takéto spojenie nevhodné. Preto je cievka (slučka) navinutá na statore a magnet sa otáča, je teda rotorom. Odber sa tak zabezpečuje pomocou pevných svoriek. Pri alternátoroch v elektrárni sa používa trojfázový alternátor (pozri referát o trojfázovej sústave).