Slnko

Je to najlepšie známa hviezda, pretože je blízko. Astronómovia dokonca pomocou ďalekohľadu rozlišujú detaily i v jeho atmosfére. V porovnaní so Zemou je Slnko obrovské. Jeho objem by mohol pojať 1 300 000 planét veľkých ako naša Zem a pozdĺž priemeru by sa ich mohlo zoradiť 109. je to gigantická guľa veľmi horúcich plynov, ktorej hmotnosť je viac ako 300 000-krát väčšia ako hmotnosť Zeme. Príťažlivosť na jeho povrchu je asi 28-krát väčšia ako na Zemi. A predsa je Slnko len celkom obyčajná hviezda. Pre astronómov je to veľká príležitosť, keď môžu zblízka a skúmať hoci aj takú obyčajnú hviezdu: všetko, čo zistia pri pozorovaní Slnka, pomáha im lepšie pochopiť iné hviezdy. FOTOSFÉRA
Oslepivé svetlo Slnka pochádza z vrstvy hrubej len 300 km, ktorú voláme fotosféra. Práve ona budí dojem, že Slnko je ohraničená veľmi ostrými okrajom. Jej teplota je asi 6 000 °C. Cez ďalekohľad sa nám javí ako sieť malých žiarivých buniek, granúl, ktoré sú v ustavičnom pohybe. Každá granula je plynnou bublinou veľkou ako Francúzsko. Vznikne, mení sa a zmizne približne za desať minút. Miestami sa na povrchu Slnka zjavia tmavé škvrny, voláme ich slnečné škvrny, ktoré sa dôkladne skúmajú už od vynájdenia ďalekohľadu. Keď ich pozorujeme deň za dňom, zistíme, že ich poloha sa postupne mení. Tento pohyb dokazuje, že Slnko sa otáča okolo svojej osi. CHROMOSFÉRA A KORÓNIA
Počas úplného zatmenia, keď oslepivý slnečný kotúč zmizne za Mesiacom, môže okolo neho vidieť tenký jasno rúžový okraj, chromosféru, ktorá postupne prechádza do viac-menej nepravidelnej striebristej aureoly nazývanej korónia. Chromosféra a koróna sú vnútorné a vonkajšie oblasti atmosféry Slnka. Zvyčajne ich nevidíme, lebo sú oveľa menej jasné ako fotosféra. Chromosféra stúpa až do výšky 15 000 km nad povrchom Slnka. Je posiata malými výronmi veľmi horúceho plynu, fakulami. Teplota v nej výškou stúpa: dosahuje až 100 000 °C. Koróna, je nad chromosférou, smerom do priestoru postupne redne a vonkajšiu hranicu nemá presne vymedzenú. Je veľmi riedka, ale mimoriadne horúca: jej teplote presahuje 1 milión stupňov. Z času na čas pomocou špeciálnych prístrojov možno vidieť, že niektoré oblasti chromosféry sa zrazu veľmi rozžiaria: to sú slnečné chromosférické erupcie. Okrem toho v chromosfére i v koróne vybuchujú obrovské výrony plynu, protuberencia. Keď ich pozorujeme premietnuté na Slnko, vyzerajú ako tmavé vlákna – filamenty.

Z koróny ustavične zo Slnka uniká do medziplanetárneho priestoru prúd veľmi rýchlych častíc – slnečný vietor. VNÚTRO SLNKA
Vnútro Slnka nemôžeme vidieť, ale výskum jeho vonkajších vrstiev informuje astronómov o jeho vnútornej štruktúre. Hoci obsahuje všetky prvky zistené na Zemi, 98 % jeho hmoty tvorí vodík a hélium (73% vodík a 25% hélium). Slnko je smerom do stredu čoraz horúcejšie a hmota je čoraz viac stlačená. V samom strede dosahuje teplota asi 15 miliónov stupňov a tlak 100-miliónkrát prevyšuje tlak na povrchu Zeme. V tomto obrovskom kotle vzniká zo štyroch atómov vodíka jeden atóm hélia, pričom sa uvoľňuje veľké množstvo energie. Táto energia umožňuje Slnku žiariť. Uprostred Slnka sa každú sekundu mení 400 miliónov ton vodíka na hélium. Oblasť kde vznikajú tieto jadrové reakcie, tvorí len štvrtinu jeho polomeru, ale obsahuje polovicu jeho hmoty. Častica vyžiarená z tejto centrálnej oblasti dosiahne povrch Slnka asi za dva milióny rokov.

Zdroje:

Vesmír -