referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2019
Sondy Voyager
Dátum pridania: 10.02.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: demo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 952
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
Voyager I.

Americká medziplanetárna kozmická sonda určená na výskum veľkých planét a ich okolia. Voyager I. štartoval 5.9.1977 na heliocentrickú dráhu.Dráha sa korekciami, a najmä gravitač-ným pôsobením planét zmenila na hyperbolickú vzhľadom na Slnko.Sonda s hmotnosťou 825 kg ( z toho 105 kg vedeckej aparatúry ) preletela okolo Jupitera 5.3.1979 vo vzdialenosti 277 500 km nad vrchnou vrstvou mrakov planéty.Získala 18 000 snímok Jupitera a jeho mesiacov s rozlišovacou schopnosťou niekoľkých kilometrov. Sonda objavila Jupiterov prstenec, sopečnú činnosť na mesiaci Io, polárne žiare na Jupitery a povrchové útvary na mesiacoch Amaltea ( zo vzdialenosti 420 000 km ), Io ( z 21 000 km ), Európa (zo 700 000 km), Ganymedes ( zo 115 000 km ) a Kalisto (zo 126 000 km ). Prelet oblasťou Jupitera so snímkovaním trval 98 dní. Gravitačnými účinkami Jupitera bola sonda nasmerovaná na dráhu k Saturnu. Dňa 12.11. 1980 sa priblížila k Saturnu na vzdialenosť 2,5 mil. km.V tom čase bol Saturn od Zeme vzdialený 1,5 miliárd km (pre časový signál to znamenalo 85 min). Najväčšie priblíženie nastalo 13.11.1980, keď sonda prešla pod rovinou prstencov planéty a bola vzdialená 124 000 km od vrchnej vrstvy mračien planéty.V ten istý deň prešla vo vzdialenosti 4 000 km od povrchu mesiaca Titan. Voyager I. objavil detailnú štruktúru prstencov saturna, povrchové útvary na jeho mesiacoch a štruktúru mračien planéty. Po prelete okolo Saturna uniká Voyager I. zo slnečnej sústavy.

Voyager II.
Štartoval 20.8.1977 (skôr ako Voyager I.) na heliocentrickú dráhu.Dráha sa korekciamy a gravitačnými účinkom planét zmenila na hyperbolickú vzhľadom na Slnko. Technické zariadenia na Voyagery II. bolo rovnaké ako pri jeho predchodcovi. Do oblasti Jupitera sa sonda dostala 8.7.1979 ( o 4 mesiace neskôr ako Voyager I. ), 9. 7. prešla v minimálnej vzdialenosti 650 000 od vrchných mračien Jupitera, doplnila výsledky získané Voyagerom I. s vyššou presnosťou a detailnejšími zábermy Veľkej červenej škvrny, Jupiterovho prstenca a niektorých mesiacov. 27.8. 1981 sa priblížila k saturnu na vzdialenosť 100 000 km s podobnými výsledkami, 24.1.1986 preletela okolo Urána, objavila ďaľšie jeho mesiace (celkovo 10) a vyslala ich snímky.Oproti letovému plánu dorazila sonda k Uránu len o minútu skôr oproti letovému plánu. Potom pokračoval Voyger II. k Neptúnu.Preletel popri ňom 25.8.1989. Na Zem sa dostal signál zo sondy až za 4 hod 6 min. Voyager II. putoval celkovo k Neptúnu 12 rokov od štartu.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.