Vynesenie ďalekohľadu bolo naplánované na let raketoplánu v roku 1986. Nie dlho pre plánovaným dátumom však postihla americký vesmírny program pohroma.Raketoplán Challanger sa 28. januára 1986 krátko po svojom štartu zrútil. NASA všetky ďalšie lety pozastavila až do vyjasnenia príčin katastrofy. Preto až 24. apríla 1990 mohol odštartovať raketoplán Discovery z Kennedyho vesmírneho strediska. V nákladovom priestore vynášal Hubblov vesmírny dalekohlad, naše "OKNO DO VESMÍRU".

Ako ďalekohľad pracuje

Hubblov ďalekohľad je založený na takých istých princípoch ako pozemské prístroje. Základom je dvojica zrkadiel, ktoré odrážajú svetlo. Väčším z nich, zvaným objektív, sa svetlo odráža na sekundárne zrkadlo na opačnom konci ďalekohľadu. Toto ekundárne zrkadlo potom odráža svetlo vnútrajškom Hubblova vesmírneho ďalekohľadu do otvoru uprostred objektívu. Sústredené svetlo potom prechádza časťou prístroja, v ktorej je množstvo kamier a iných zariadení. Podľa potreby je sveteľný zväzok nasmerovaný do určitého zariadenia. Hubblov ďalekohľad je projektovaný na päť detekčných zriadení, z ktorých dve sú kamery. Prístroj pomenovaný kamera pre slabé objekty (Faint Object Camera - FOC) je určený pre pozorovanie detailov na veľmi malých plochách. Druhý hlavný detektor - širokouhlá a planetárna kamera (Wide Field and Planetary Camera - WF / PC) - je vďaka svojmu veľkému zornému poľu určená k snímkovaniu veľkých objektov. Ako doplnok týchto kamier je do prístorja zabudovaná dvojica spektrografov pre výzkum chemického zloženia vesmírnych objektov. Pôvodne tu bol spektrograf pre slabé objekty (Faint Object Spectrograph - FOS) a Goddardov spektrograf pre vysoké rozlíšenia (Goddard High Resolution Spectrograph - GHRS). Neskôr boli tieto prístroje nahradené kamerou pre blízku infračervenú oblasť s viacnásobným spektrometrom (Near - Infrared Camera and Multi - Object Spectrometer - NICMOS) a spektrografom pre snímky vesmírneho ďalekohľadu (Space Telescope Imaging Spectrograph - STIS). Piatym prístrojom je vysokorýchlostný fotometer (High Speed Photometer - HSP), ktorý meria zmeny v jasnosti nebeských objektov.

Ďalekohľad obieho okolo Zeme po nízkej obežnej dráhe vo výške 500 km. Na tejto obežnnej dráhe je ďalekohľad hlavne preto, aby bol ľahko prístupný pre raketoplány, ktoré zaisťujú jeho servis a inováciu jeho techniky. Nevýhodou nízkej dráhy je postupná strata výšky ďalekohľadu, a teda nutnosť jej korekcie pri plánovaných opravách.