Ďalekohľad nie je v neustálom spojení s pozemským riadiacim centrom, každých dvadsať minút počas približne deväťdesiat - minútového obletu Zeme je spojenie prerušené, pretože HST je nad opačnou pologuľou. Aby bola dosiahnutá možnosť nepretržitej komunikácie, je použitý zložitejší systém. Ďalekohľad prenáša svoje údaje prostredníctvom dvoch satelitov zapojených do satelitného systému prenosu dát (TDRSS). Obe spojovacie družice sa nachádzajú na veľmi vysokej dráhe - okolo 35 000 km. Táto dráha sa nazýva geostacionárna, pretože družica umiestnená v tejto výške má takú dobu obehu ako je rotácia Zeme; zostáva teda nad rovnakým miestom zemského povrchu. Pomocou satelitov sa informácie prenášajú na základňu White Sands v Novom Mexiku. Odtiaľ sú údaje prostredníctvom ďalšej spojovacej družice predávané do Goddardovho strediska vesmírnych letov vo Washingtone. To spracováva technické údaje. Nezpracované vedecké údaje sú prenášané pomocou bežnej telefónnej siete do Vedeckého strediska vesmírneho ďalekohľadu (STScl) v Baltimore.

Oprava ďalekohľadu

Štart Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu bol jedinečnou udalosťou v histórii NASA. Hlavným prínosom prístroja je posunutie hraníc pozorovacej techniky. Dňa 20. mája 1990 prebehla u vesmírneho ďalekohľadu skúška, ktorá je pre konštruktérov akéhokoľvek astronomického prístroja takmer posvätná - ďalekohľad bol po prvý raz namierený na nejaký objekt. Ako sa ukázalo neskôr, pre kozmický ďalekohľad bolo toto "prvé svetlo" nanajvýš dôležité. Keď sa Hubblov vesmírny ďalekohľad po prvýkrát zahľadel do vesmíru, oči celého sveta sa obrátili k vesmírnemu ďalekohľadu. Prvým objektom sa stala hviezdokopa NGC 3532 v súhvezdí Lodného kýlu. Právo prvého snímku bolo prisúdené širokouhlej a planetárnej kamere. Obraz tohto prvého objektu sa postupne ukazoval na obrazovke, ktorou sledovali napätí astronómovia a vzrušení reportéri. Z vedeckého ani z iného hľadiska nebol tento obraz nijako výnimočný. Iba doložil, že Hubblov vesmírny ďalekohľad je schopný pracovať.

Pri obrazovke vládlo vzrušenie a nikto nepredpokladal nijaké problémy. Ale v zákulisí už zavládli obavy. Hneď nasledujúci deň na konferencii zoznamujúcej s prvými výsledkami sa ozvali hlasy, že objektív nemá správny tvar. Nasledujúci mesiac intenzívneho výzkumu potvrdil, že plocha primárneho zrkadla je skutočne chybne vyrobená. Ako už to býva, správe o nesprávnej konštrukcii prístroja sa venovalo viacej miesta, než koľko by zabrala správa o jeho správnej funkcii. Výsledkom bolo, že Hubblov vesmírny ďalekohľad vošiel do povedomia verejnosti ako obrovský prehmat. V titulkoch novín bolo možné čítať aj označenia ako "Kiks za 1,5 miliardy dolárov".