Hubble sa tak prepol do kľudného režimu: na svej dráhe okolo Zeme sa pomaly otáča a snaží sa udržať panely slnečných batérií smerom ku Slnku. S riadiacim strediskom v Baltimore síce i naďalej komunikuje, ale už sa nedokáže nasmerovať na jediný astronomický objekt...
Hubblov vesmírny ďalekohľad, ktorého mesačná prevádzka mimochodom amerických daňových poplatníkov prijde na 21 miliónov dolárov, si takúto starostlivosť určite zaslúži: Od apríla 1990 urobil 259 tisíc záberov asi 13 tisíc objektov a dal tak za vznik 2400 vedeckým článkom. Teleskop neni iba cennou zbraňou pri poznávaniu vesmíru, je taktiež je jedným z najznámejších projektov amerického Národného úradu pre letectvo a kozmonautiku, ktorý má v poslednej dobe svoju povesť značne pokazenú...
Čo všetko ja na programu desaťdenného letu Discovery? V priebehu niekoľko šesťhodinových výstupov do voľného kozmického priestoru John Grunsfeld, Steven Smith, veterán z Miru Michael Foale a Claude Niccolier vyslaný Európskou kozmickou agentúrou postupne vo dvojčlenných tímoch nainštaľujú:

* Tri jednotky, vždy s dvoma kľúčovými gyroskopmi.
* Senzor pre presnú navigáciu.
* Radiácii odolný počítač s procesorom Intel 486 nahradí starší za 386.
* Magnetofón pre záznam dátbez pohyblivých častí.
* Regulátor predlžujúci životnosť batérií.
* Záložný vysielač v pásmu S.
* Vonkajšiu tepelnú izoláciu ďalekohľadu.
* Súčasne pripravia pôdu pre servisnú výpravu 3B, ktorá sa pomocou raketoplánu Columbia plánuje na jún 2001. Ich hlavnou úlohou bude výmena oboch panelov slnečných batérií, nová kamera a chladiaci systém pre infračervený detektor NICMOS. Špecialisti predpokladajú, že si splnenie všetkých úloh vyžiada tri výstupy, ničmenej sa počíta i so štvrtou, dodatočnou vychádzkou. Astronauti pritom všetky úlohy nacvičovali od augusta 1998, pričom iba vo špeciálnej vodnej nádrži simulujúcej beztiažny stav strávili viacej než 250 hodín.
Raketoplán Discovery mal pôvodne štartovať už 14. októbra, avšak problémy s elektrorozvodom pri júlovom lete prinútili technikov k rozsiahlej inšpekcii celej kozmickej lode, najmä potom 160 kilometrov najrôznejších vodičov. Niekoľko objevených defektov si potom vynútilo odklad najskôr na november a nakoniec až na december.
Prvý problém nastane už pri chytaní ďalekohľadu. Discovery dostihne Hubbla za zhruba dva dni. Potom ho Jean Clervoy asi 15 metrov dlhým manipulátorom zachytí a umiestni na zvláštnu plošinu v nákladovom priestore raketoplánu. Ten deň v noci sa uskutoční aj prvá výprava: Smith s Grunsfeldom najskôr vymenia všetkých 6 dosluhujúcich gyroskopov.