Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST) predstavuje jeden z najväčších technologických úspechov 20. storočia. Nie je síce najväčším ďalekohľadom, ale je umiestnený mimo rušivých vplyvov zemskej atmosféry. Práve preto jeho prostredníctvom získavame množstvo predtým nedosiahnuteľných záberov. Pozornosť najširšej verejnosti priťahujú práve tieto nádherné obrázky, takisto ako oprava jeho chybnej optiky mimoriadnou výpravou raketoplánu.

Od plánov ku štartu

Hubblov vesmírny ďalekohľad je pomenovaný po významnom americkom astronómovi Edwinovi Hubblovi (1889 - 1953), ktorý v 20. rokoch na základe svojich pozorovaní zistil, že galaxie nie sú oblaky plynu, ale vzdialené skupiny hviezd. Hubble tiež zaviedol triedenie galaxií podľa ich tvaru. Najväčším prínosom bolo zistenie, že väčšina galaxií sa od nás vzďaľuje. Iba blízke galaxie sú navzájom zviazané gravitáciou s našou galaxiou. Tieto skutočnosti ako prvý astronóm interpretoval tak, že sa celý vesmír rozpína.V tej dobe, presnejšie v roku 1923, bola v Nemecku vydaná kniha Die Rakete zu den Planetenräumen (Raketou do medziplanetárneho priestoru). V nej jej autor popisuje okrem iného vesmírnu stanicu vybavenú ďalekohľadom. Myšlienka vesmírneho ďalekohľadu je ďalej rozvinutá v koncepcii ďalekohľadu umiestneného na planétke, ktorá je využitá ako pevná základňa pre prístroj, ktorým tak možno fotografovať hviezdne objekty. Prvý pokus o vysvetlenie výhod vesmírneho dalekohladu bol započatý v roku 1946 astronómon L. Spitzerom. Navrhol leteckej spoločnosti Douglas Aircraft Company zkonštruovať ďalekohľad umiestený mimo Zem. Jeho návrh bol progresívny a zahrňoval úplne nový pohľad na problematiku vesmírnych prístrojov. Zpätne môzeme Spitzera považovať za duchovného otca Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. V samotnej NASA sa o stavbe vesmírneho ďalekohľadu vážnejšie neuvažovalo ani v 60. rokoch. Za prípravný krok k vypusteniu ďalekohľadu možno považovať štart dvoch malých vesmírnych observatóríí OAO 2 a predovšetkým OAO 3, nazvané Copernicus. Po úspechu týchto prístrojov (Copernicus bol vybavený ďalekohľadom o priemeru 81 cm) sa začal výskum a vývoj veľkého teleskopu, ktorý mal za úlohu pracovať na obežnej dráhe niekoľko rokov. Behom desaťročí sa plány na prístroj veľakrát výrazne zmenili. Časom sa z hľadiska nákladov ukázal ako najvýhodnejší prístroj o priemeru 2,4 m. Konečne bol projekt ďalekohľadu včítane pomocných prístrojov hotový a v roku 1979 bola zahájená jeho výstavba.