Jej hladina sa mení, z čoho sa dá súdiť, že niektoré sopky na Venuši sú možno doteraz aktívne.

Fázy Venuše

Keďže Venuša obieha vo vnútri dráhy Zeme, má podobné fázy ako Mesiac. To znamená že vidíme rôzne veľkú časť jej slnkom ožiarenej strany. Nikdy nevidíme spln Venuše, pretože keď je jej celá strana osvetlená Slnkom otočená k Zemi, je Venuša zaclonená Slnkom. Keď sa pri obehu Slnka dostane k Zemi bližšie, je na našej oblohe stále väčšia, ale z jej osvetlenej strany vidíme stále menej a menej. Tento meniaci sa vzhľad Venuše nazývame fázy Venuše. Posledný prechod. Venuše nastal v roku 1882 a k ďalšiemu dôjde v roku 2004.
Galileo Galilei tiež pozoroval fázy Venuše, čím dokázal, že Venuša obieha okolo Slnka.

Vnútorná stavba:
Vrstva Šírka Zloženie

Kôra 50km kremičitá hornina
Plášť 3 000km hornina
Polomer jadra 3 000km polotuhé železo a nikel

Zloženie atmosféry:
96% oxid uhličitý
3,5% dusík
0,5% oxid uhoľnatý, argón, oxid siričitý a vodná para

Venuša je najhorúcejšia planéta v slnečnej sústave. Je to náš najbližší sused, podobný Zemi veľkosťou a hustotou. Venuša roluje najpomalšie zo všetkých planét, viac než 240-krát pomalšie ako naša Zem.

Mars je známi ako ,,červená planéta“ pretože ju sfarbuje červenkastý prach rozptýlený po obrovských plochách. Povrch je posiaty krátermi, roklinami a obrovskými vulkánmi týčiacimi sa do výšky až 25 km. Na Marse je možno voda aj okrem tej, ktorá je viazaná v polárnych ľadových čiapočkách. Sondy Mariner 9 a Viking 1 a 2 odhalili veľké plochy, poznačené dávnymi záplavami. Jupiter je taký obrovský, že keby bol dutý pohltil by asi 1300 zemegúľ otáča sa tak rýchlo ( asi raz za 10 hodín ), že je na rovníku vydutý. Má tenký prachový prstenec a jeho povrch je pokrytý pásmi víriacich mrakov plynu. Charakteristickou črtou Jupitera je Veľká červená škvrna , ktorá predstavuje veľký atmosferický rotujúci búrkoví systém, dlhý viac než 24 000 km. Jupiter má 16 mesiacov.

Saturn So svojimi širokými, farebnými prstencami a pruhovaným povrchom je Saturn najkrajšou zo všetkých planét. Prstence sú zložené z miliónov ľadom pokrytých úlomkov skál. Saturn je zložený z malého kamenného jadra obklopené tenkou vrstvou kvapalného vodíky a potom hrubou vrstvou vodíkového plynu. Saturn má najmenej 20 mesiacov , z ktorých najväčší Titan dosahuje takmer polovičný priemer.

Urán je plynný obor zložený prevažne z vodíka a hélia s kamenným jadrom pokrytým ľadom. Je zvláštne, , že pri obehu okolo Slnka je takmer prevalený nabok. Dlhé roky a jeden pól striedavo smeruje takmer presne na Slnko.