AKO vznikla slnečná sústava: Pred piatimi miliardami rokov bola slnečná sústava pravdepodobne iba rotujúci plynoprachový mrak. postupne sa stred mraku skondenzoval do protohviezdy, z ktorej sa zmrštením vytvorilo Slnko. Ďalej od neho sa rovnakým spôsobom zhusťoval plyn a vznikli Planéty Jupiter, Saturn, Urán a Neptún - všetky s malým tuhým jadrom obklopeným plynom. Kamenné, terestrické planéty – Merkúr venuša, zem a Mars – vznikli podobným spôsobom tak, že materiál sa zhlukoval do tuhých objektov z ktorých väčšina plynu unikla. Mohli to však byť aj zvyšky protohviezdneho Slnka, ktoré sa skonzervovali do malých kamenných kusov nazývaných planetezimály. Tento opis vzniku slnečnej sústavy je modifikáciou teórie nazývanej hmlovinová ( nebulárna ) hypotéza ktorú ako prvý navrhol v roku 1796 Pierre Laplace.

Zem je jedno z deviatich veľkých telies nazývaných planéty, ktoré neustále obiehajú okolo Slnka. Okrem planét a ich mesiacov krúžia okolo Slnka aj telesá – meteoroidy, kométy a iné úlomky. Všetko to spolu vytvára slnečnú sústavu.
Všetky planét okrem Pluta obiehajú okolo Slnka rovnakým smerom v takmer rovnakej rovine. Dráha Pluta v určitých obdobiach je pri Slnku bližšie než Neptún Čím je planéta ďalej od Slnka, tým je jej obežná dráha dlhšia. Najbližšie k Slnku obehajú štyri planéty – merkúr, Venuša, Zem a Mars. Vo väčších vzdialenostiach sú štyri obry skladajúca sa prevažne z plynu – Jupiter, Saturn, Urán, Neptún , Pluto je ešte ďalej.


Merkúr je tak blízko pri Slnku , že ho ťažko vidieť. Kamery sondy Mariner10 nám ukázali pustú krajinu s krátermi, pohoriami, hrebeňmi a údoliami, dosť podobnú na Mesiac. Pretože nemá atmosféru, teplota môže dosiahnuť aj 400 °C alebo prudko klesnúť na –180 °C. Má priemer iba 4878 km a obehne Slnko za 88 dní

Venuša je k nám najbližšie a je veľmi jasná, pretože je pokrytá mrakmi, ktoré odrážajú slnečné svetlo. Tieto mraky zahaľujú povrch venuše, ale sondy, ktoré ju navštívilizistili o nej veľa podrobností.

Venuša obiehajúca okolo Slnka ako druhá planéta, je „skalnatá guľa“ obklopená hustými žltými oblakmi. Tieto oblaky, odrážajúce časť slnečného svetla, majú za následok, že Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejšie teleso na oblohe. Hustá atmosféra na Venuši spôsobuje horúce a dusivé prostredie. Povrchové teploty dosahujú +480ºC a atmosferický tlak je 90-krát väčší ako na Zemi. Žltú farbu mračien spôsobuje kyselina sírová.