Olovené akumulátory

Doposiaľ najpoužívanejším akumulátorom je olovený akumulátor, vynájdený roku 1859 Francúzom Gastonom Planté. Jeho základom sú dosky zhotovené z inertného nosiča, ktorý je upravený do tvaru mriežky, aby mal čo najväčší povrch. Na mriežku sa nanáša pasta tvorená síranom olovnatým a kyselinou sírovou, ktorá sa používa aj ako elektrolyt (20% roztok). Dosky sú oddelené tzv. separátorom, ktorý je zhotovený zo sklennej vaty a obsahuje ďalšie prímesi. Ak ku elektródam pripojíme zdroj jednosmerného elektrického prúdu, na katóde sa bude vylučovať tmavošedé olovo a na anóde sa bude vytvárať vrstvička červenohnedého oxidu olovičitého. Týmto spôsobom vznikne sústava, ktorú môžme po odpojení zdroja jednosmerného elektrického prúdu využiť ako galvanický článok. Jeho napätie je približne 2 V. Kapacita činí pri menších prevedeniach 1–100 Ah, u veľkých až cez 10 000 Ah. Nevýhodou oloveného akumulátoru je jeho veľká hmotnosť, prednosťou je stálosť napätia a malý vnútorný odpor. Prečo sa to vlastne volá galvanický článok?
Preto, lebo bol pomenovaný po talianskom lekárovi a prírodovedcovi, ktorý sa volal Galvani Luigi. Žil v 18.storočí v Bologni kde prežil aj celý svoj život. R.1789 pri pokusoch so žabími stehienkami objavil po ňom pomenovanú galvanickú elektrinu. Galvani pripisoval najprv svoje pozorovania prejavom života, ale až Alessandro Volta pochopil fyzikálne základy galvanických článkov.

Životné prostredie
Akumulátory, vrátane oloveného sú najvýznamnejšou skupinou, ktorá sa podieľa na ohrození životného prostredia ťažkými kovmi. Takmer všetky akumulátory totiž obsahujú zvlášť nebezpečné látky – ťažké kovy – ortuť, kadmium a olovo.
Exaktne je dokázané, že zaťaženie životného prostredia ťažkými kovmi je pre živé organizmy v porovnaní s ostatnými odpadmi 10 000 krát vyššie.
Príklad : Ak občan odovzdá na odborné zneškodnenie jeden akumulátor zo svojho osobného auta, urobí pre životné prostredie službu, akoby sa postaral o zneškodnenie 20 ton ostatného odpadu.
Najčastejšími majiteľmi olovených štartovacích akumulátorov v Slovenskej Republike sú fyzické osoby, čiže prostí občania .Tým sa v značnej miere dostáva odpad do komunálneho odpadu a ako súčasť tohto odpadu postupuje do spaľovní alebo na skládky. V štúdiach sa uvádza, že 40 a viac percent z celkového obsahu ťažkých kovov v polietavom popole a vzduchu zo spaľovní pochádza z odpadových akumulátorov a batérií.
Preto by odpadu akumulátorov a batérií mala byť venovaná veľká pozornosť.