Podobne v Japonsku začala NASDA práce na vývoji a konštrukcii ich vlastného japonského laboratória JEM (Japan Experiment Module).
Do logistického vybavenia stanice boli zahrnuté aj tri transportné moduly MPLM dopravované na obežnú dráhu v nákladovom priestore raketoplánu, ich stavbu začala talianska kozmická agentúra ASI. Prvý exemplár bol v hrubej stavbe dokončený koncom roku 1996 a na prelomu júla a augusta 1998 dorazil na Cape Ceneveral prvý letový exemplár logistického modulu MPLM, ktorý taliani pokrstili Leonardo.
Na prelomu rokov 1996/1997, činil sklz vo výrobe modulu SM už plných osem mesiacov. To bolo kritické, lebo zásoby pohonných látok pre udržovanie výšky dráhy a stabilizácie FGB neboli počítane na viac ako pol roku. Potom mal tieto funkcie prebrať SM, ktorý bol prispôsobený na doplňovanie pohonných látok nákladnými loďami Prgress M2. Preto bol uskutočnený odklad štartu FGB na jar 1998. Ruská federácia sľúbila že zabezpečí finančné prostriedky na dostavbu SM. Uvoľňovanie finančných prostriedkov postupovalo pomalšie ako sa predpokladalo a bolo nutné časový harmonogram zase zmeniť: stavba ISS mala začať najskôr v októbri 1998.
Problémy sa objavili aj na americkej strane. Spojovací uzol Node 1 pri pretlakových skúškach neprešiel. Preto bolo nutné jeho konštrukciu zosilniť, čo si vyžiadalo dodatočné náklady a potrebný čas na úpravy.
Pri projektovaní ISS bolo nutné riešiť ďalšiu otázku. Musel sa vytvoriť záchranný prostriedok ktorý bi bol schopný počas núdzového opustenia stanice dopraviť celú posádku vesmírnej stanice, s prípadnými zranenými bezpečne na Zem. Lebo po dokončení stanice ju bude trvalo obývať šesťčlenná posádka. V prvej časti výstavby ju budú obývať traja členovia posádky a preto ako dopravná respektíve záchrana loď bude slúžiť modifikovaný Sojuz. Po dokončení stanice sa bude používať prostriedok X-38, samozrejme ak prejde skúškami ktoré sú v dnešnej dobe v plnom prúde rozbehnuté.
A konečne k samotnej výstavbe vesmírnej stanice ISS. Prvá časť vesmírnej stanice modul FGB bol vypustený 28. Novembra 1998. Z rampy 81L kozmodrómu Bajkonur vzlietla v 06.40.27 UT nosná raketa Proton-K, ktorá v 06.50.16 UT toto teleso o vzletovej hmotnosti 24 100 kg vyniesla na dráhu vo výške 177-344 km, so sklonom 51,59 stupňa k zemskému rovníku a s dobou obehu 89,71 min. Z tejto základnej dráhy bol pomocou vlastných manévrovacích motorov dopravený na konečnú dráhu stanice ISS vo výške 394-400 km. Po navedení na dráhu prebehlo podľa plánu vyklopenie antény automatického stretávacieho systému Kurs a rozbeh stabilizačných silových zotrvačníkov. Potom nasledovalo aktivovanie stykového uzlu APDS. Ďalej nasledovalo roztvorenie dvoch panelov slnečných batérii s celkovým rozpätím 18 m. Samotný modul na obežnej dráhe má počiatočnú hmotnosť 19 300 kg.