Úvahy o medzinárodnej kozmickej stanici sa začali objavovať po škrtoch v rozpočte NASA na výstavbu vlastnej kozmickej stanici Freedom a zlej ekonomickej situácie v Rusku. Rusko nemalo dostatočné financie ani na chod vesmírnej stanice Mir a vôbec už nie na ambiciózny projekt Miru-2, ktorý mal nahradiť dosluhujúci Mir. 2.septembra 1993 svitlo svetlo obidvom projektom. Rusko a USA podpísalo dvojstrannú dohodu o tom , že postavia spoločne s partnermi z Japonska, Kanady a kozmickej agentúry ESA medzinárodnú vesmírnu stanicu, ktorej dali meno Alfa. Stanica mala využiť približne tri štvrtiny pôvodných prvkov navrhnutých pre stanicu Freedom a Rusko súhlasilo s dodávkou vlastných stavebných modulov, pred tým plánovaných na stanicu Mir-2. Stanica bola znovu premenovaná, tentokrát na International Space Station (ISS). Rusi totiž nesúhlasili s názvom Alfa, lebo prvé písmeno gréckej abecedy podľa ich názoru by mohlo byť vykladané tak, že ide o prvú stálu kozmickú stanicu na obežnej dráhe.
Ruská kozmická agentúra (RKA) sa zaviazala v prvej fáze výstavby dodať dva moduly. Prvý z nich FGB mali úplne zaplatiť Američania. Preto v auguste 1995 podpísal hlavný americký dodávateľ ISS kontrakt vo výške 190 miliónov USD s Ruskou firmou GNPKC Chruničeva na dodávku a vypustenie tohto modulu. Druhý modul SM mala nechať postaviť RKA za vlastné prostriedky a tým získať nárok na príslušný podiel na využívaní kozmickej stanice. V tej dobe sa predpokladalo, že raketa Proton s modulom FGB vzlietne z kozmodrómu Bajkonur v novembri 1997.
Vďaka americkým prostriedkom stavba FGB pokračovala viac menej podľa harmonogramu, upresneného v januári 1996. Naproti tomu stavba druhého modulu sa dostávala do stále väčšieho sklzu, pretože vláda Ruskej federácie neuvolnila dohodnuté rozpočtové prostriedky a Chruničevov závod nebol schopný platiť svojím subdodávateľom. V druhej polovici roku 1996 sa práce na stavbe modulu SM zastavili.
V Európe boli zatiaľ uvoľnené rozpočtové prostriedky ESA na stavbu pretlakového laboratória COF (Colombus Orbital Facility), štúdie automatického nákladného modulu ATV (Automated Transfer Vehicle) a záchrannej lodi CTV (Crew Transport Vehicle), uvažovaného ako alternatíva k ruskému Sojuzu.

Podobne v Japonsku začala NASDA práce na vývoji a konštrukcii ich vlastného japonského laboratória JEM (Japan Experiment Module).
Do logistického vybavenia stanice boli zahrnuté aj tri transportné moduly MPLM dopravované na obežnú dráhu v nákladovom priestore raketoplánu, ich stavbu začala talianska kozmická agentúra ASI. Prvý exemplár bol v hrubej stavbe dokončený koncom roku 1996 a na prelomu júla a augusta 1998 dorazil na Cape Ceneveral prvý letový exemplár logistického modulu MPLM, ktorý taliani pokrstili Leonardo.
Na prelomu rokov 1996/1997, činil sklz vo výrobe modulu SM už plných osem mesiacov. To bolo kritické, lebo zásoby pohonných látok pre udržovanie výšky dráhy a stabilizácie FGB neboli počítane na viac ako pol roku. Potom mal tieto funkcie prebrať SM, ktorý bol prispôsobený na doplňovanie pohonných látok nákladnými loďami Prgress M2. Preto bol uskutočnený odklad štartu FGB na jar 1998. Ruská federácia sľúbila že zabezpečí finančné prostriedky na dostavbu SM. Uvoľňovanie finančných prostriedkov postupovalo pomalšie ako sa predpokladalo a bolo nutné časový harmonogram zase zmeniť: stavba ISS mala začať najskôr v októbri 1998.
Problémy sa objavili aj na americkej strane. Spojovací uzol Node 1 pri pretlakových skúškach neprešiel. Preto bolo nutné jeho konštrukciu zosilniť, čo si vyžiadalo dodatočné náklady a potrebný čas na úpravy.
Pri projektovaní ISS bolo nutné riešiť ďalšiu otázku. Musel sa vytvoriť záchranný prostriedok ktorý bi bol schopný počas núdzového opustenia stanice dopraviť celú posádku vesmírnej stanice, s prípadnými zranenými bezpečne na Zem. Lebo po dokončení stanice ju bude trvalo obývať šesťčlenná posádka. V prvej časti výstavby ju budú obývať traja členovia posádky a preto ako dopravná respektíve záchrana loď bude slúžiť modifikovaný Sojuz. Po dokončení stanice sa bude používať prostriedok X-38, samozrejme ak prejde skúškami ktoré sú v dnešnej dobe v plnom prúde rozbehnuté.
A konečne k samotnej výstavbe vesmírnej stanice ISS. Prvá časť vesmírnej stanice modul FGB bol vypustený 28. Novembra 1998. Z rampy 81L kozmodrómu Bajkonur vzlietla v 06.40.27 UT nosná raketa Proton-K, ktorá v 06.50.16 UT toto teleso o vzletovej hmotnosti 24 100 kg vyniesla na dráhu vo výške 177-344 km, so sklonom 51,59 stupňa k zemskému rovníku a s dobou obehu 89,71 min. Z tejto základnej dráhy bol pomocou vlastných manévrovacích motorov dopravený na konečnú dráhu stanice ISS vo výške 394-400 km. Po navedení na dráhu prebehlo podľa plánu vyklopenie antény automatického stretávacieho systému Kurs a rozbeh stabilizačných silových zotrvačníkov. Potom nasledovalo aktivovanie stykového uzlu APDS. Ďalej nasledovalo roztvorenie dvoch panelov slnečných batérii s celkovým rozpätím 18 m. Samotný modul na obežnej dráhe má počiatočnú hmotnosť 19 300 kg.

Je 12,6 m dlhý a jeho maximálny priemer je 4,15 m.
Druhý let k zárodku medzinárodnej vesmírnej stanici ISS uskutočnil americký raketoplán Endeavour dňa 4.decembra 1998 v 08.35.34,069 UT. Raketoplán bol navedený na počiatočnú dráhu 181-323 km zo sklonom 51,59 stupňa k zemskému rovníku a s dobou obehu 89,54 min. Po niekoľkých stíhacích manévroch sa Endeavour dostal na dráhu zhodnú s dráhou modulu FGB. Pred tým ako sa dostal Endeavour na dohľad modulu FGB bol z nákladového priestoru manipulátorom RMS vysunutý modul Unity a pripojený k stykovému zariadeniu raketoplánu ODS. Po tomto manévre bol medzi telesami vyrovnaný tlak, astronauti skontrolovali modul Unity z vnútra a pripravili ho na spojenie s modulom FGB. K spojeniu došlo v piaty deň letu v 02.07 UT, po zachytení modulu FGB (Zarja) manipulátorom RMS a následnom priblížení oboch telies. Po spojení museli dvaja astronauti uskutočniť práce na moduloch vo voľnom priestore. Museli prepojiť 40 konektorov na kábloch medzi modulmi a vybavili moduly istiacimi lanami a zábradliami. Vo vnútri bolo umiestnených 58 rôznych nástrojov, prípravkov a taktiež zásob pre posádku ktorá by mala odštartovať začiatkom roku 2000. K odpojeniu raketoplánu od ISS došlo 13.decembra v 20.25 UT. Po vzdialení sa od ISS na 150 m sa uskutočnil inšpekčný oblet stanice. Po tomto manévri sa raketoplán definitívne vzdialil od zárodku vesmírnej stanice ISS.

Tretí let k zárodku medzinárodnej stanici ISS sa uskutočnil 27.mája o 10:49:42 UT raketoplánom Discovery. Raketoplán bol navedený na konečnú dráhu vo výške 324-341 km, so sklonom 51,59o k rovníku a s dobou obehu 91,19 min. Po niekoľkých stíhacích manévroch sa tretí deň letu obidve telesa nachádzali vo vzdialenosti 220 km. Táto vzdialenosť sa neustále zmenšovala. V 04:23:53 UT sa stykový uzol raketoplánu (ODS) dotkol a zachytil s uzlom na zárodku ISS. Hlavnou úlohou tejto misie bolo zvýšiť dráhu stanice. Vedľajšími úlohami bolo priviesť zásoby, odstránenie menších porúch a privezenie dvoch manipulátorov ruského Strela a amerického OTD pre manipuláciu zo stavebnými dielmi.
Štvrtý deň letu uskutočnili dvaja astronauti montážni výstup. Najprv pripevnili k tunelu PMA-1 americký manipulátor OTD. Druhý manipulátor Strela pripevnili k tunelu PMA-2. Potom na PMA-2 putovali dve plošiny PFR. Na stanici umiestnili tri schránky s náradím a inštalovali na modul UNITY tepelný kryt. Urobili tiež fotodokumentáciu.
Piaty deň letu inštalovali v moduloch celkom 12 nových elektronických blokov a protihlukovú izoláciu v module Zarja.
Šiesty deň letu pokračovali práce na inštalácií protihlukovej izolácie.

Taktiež premiestňovanie nákladu prebiehalo podľa plánu.
Nasledujúci deň letu sa presunuli posledné predmety na stanicu a astronauti ju začali postupne opúšťať. V 08:44 UT uzavreli astronauti spojovací modul ODS a tým skončila doba pobytu posádky na ISS.
Deviaty deň letu astronauti skontrolovali posledný krát stav spojovacých uzlov a v 22:39:30 UT sa oddelil raketoplán od stanice. Vo vzdialenosti 120 km začal z inšpekčným obletom stanice pri ktorom posádka vykonala fotodokumentáciu. V 00:53 UT prešiel raketoplán na samostatnú dráhu a onedlho pristál na Zemi.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vesmírna stanica ISS Alpha