Úvahy o medzinárodnej kozmickej stanici sa začali objavovať po škrtoch v rozpočte NASA na výstavbu vlastnej kozmickej stanici Freedom a zlej ekonomickej situácie v Rusku. Rusko nemalo dostatočné financie ani na chod vesmírnej stanice Mir a vôbec už nie na ambiciózny projekt Miru-2, ktorý mal nahradiť dosluhujúci Mir. 2.septembra 1993 svitlo svetlo obidvom projektom. Rusko a USA podpísalo dvojstrannú dohodu o tom , že postavia spoločne s partnermi z Japonska, Kanady a kozmickej agentúry ESA medzinárodnú vesmírnu stanicu, ktorej dali meno Alfa. Stanica mala využiť približne tri štvrtiny pôvodných prvkov navrhnutých pre stanicu Freedom a Rusko súhlasilo s dodávkou vlastných stavebných modulov, pred tým plánovaných na stanicu Mir-2. Stanica bola znovu premenovaná, tentokrát na International Space Station (ISS). Rusi totiž nesúhlasili s názvom Alfa, lebo prvé písmeno gréckej abecedy podľa ich názoru by mohlo byť vykladané tak, že ide o prvú stálu kozmickú stanicu na obežnej dráhe.
Ruská kozmická agentúra (RKA) sa zaviazala v prvej fáze výstavby dodať dva moduly. Prvý z nich FGB mali úplne zaplatiť Američania. Preto v auguste 1995 podpísal hlavný americký dodávateľ ISS kontrakt vo výške 190 miliónov USD s Ruskou firmou GNPKC Chruničeva na dodávku a vypustenie tohto modulu. Druhý modul SM mala nechať postaviť RKA za vlastné prostriedky a tým získať nárok na príslušný podiel na využívaní kozmickej stanice. V tej dobe sa predpokladalo, že raketa Proton s modulom FGB vzlietne z kozmodrómu Bajkonur v novembri 1997.
Vďaka americkým prostriedkom stavba FGB pokračovala viac menej podľa harmonogramu, upresneného v januári 1996. Naproti tomu stavba druhého modulu sa dostávala do stále väčšieho sklzu, pretože vláda Ruskej federácie neuvolnila dohodnuté rozpočtové prostriedky a Chruničevov závod nebol schopný platiť svojím subdodávateľom. V druhej polovici roku 1996 sa práce na stavbe modulu SM zastavili.
V Európe boli zatiaľ uvoľnené rozpočtové prostriedky ESA na stavbu pretlakového laboratória COF (Colombus Orbital Facility), štúdie automatického nákladného modulu ATV (Automated Transfer Vehicle) a záchrannej lodi CTV (Crew Transport Vehicle), uvažovaného ako alternatíva k ruskému Sojuzu.