referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Sondy Viking
Dátum pridania: 14.02.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: demo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 562
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.1
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 10m 10s
Pomalé čítanie: 15m 15s
 
História projektu a jeho realizácia:

Americký odborníci pôvodne predpokladali, že by sa už v roku 1973 mohli uskutočniť najzložitejšie a najnákladnejšie výpravy k Marsu.Keď vedenie NASA taký cieľ v roku 1968 schválilo, všeobecne sa očakávalo, že na yáver programu Apollo prídu k slovu v 80. rokoch pilotované lety na Mars, pričom budú plne využité informácie získané sondami Mariner v roku 1971, ako aj výsledky letov družicových a pristávacích sond. Administratíva prezidenta Nixona však tieto ambiciózne a veľmi náročné projekty predložené v roku 1969 odmietla - zostal z nich iba projekt raketoplánu Space Shuttle a nakoniec program letov bezpilotných sond Viking zostal jediným prostriedkom, ktorý sa mohol uplatniť pri výskume Marsu.Pre obmedzenie rozpočtu NASA odložili tento projekt až na rok 1976.Nakoniec sa program Viking stal najnákladnejšou medziplanetárnou výpravou bez účasti človeka.Jeho celkové náklady dosiahli výšku viac ako 3 miliardy dolárov a podstatne prevýšili i náklady na projekt Voyager, v ktorom sa pritom za dvanásť rokov podarilo uskutočniť úspešné návštevy celkovo 4 planét iba za 1/3 ceny programu Viking !

Svojím rozsahom sa program Viking nedal s ničím zrovnávať. Dve zväčšené verzie sondy Mariner 9 mali robiť chemický rozbor pôdy i atmosféry, pátrať po vzorkách života vo vzorkách pôdy odobratých mechanickou rukou, vysielať bežné rutinné vedecké údaje o počasí pomocou meteorologických prístrojov, sledovať seizmickú činnosť a vysielať stereoskopické farebné zábery z kamier krútiacich sa okolo svojej osi o celých 360 stupňov.Absolútnu prednosť mal prípadný objav akejkoľvek i tej najjednoduchšej formy života, pretože to celkom určite zaručovalo možnosť ďaľších výprav na Mars i v budúcnosti.Časť sondy mala lietať po obežnej dráhe okolo Marsu vďaka panelom so slnečnými článkami (rozpätie 9,75 m).
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.