Ďalej to bola veliteľská sekcia (Command Module, CM), v ktorej by traja kozmonauti cestovali na Mesiac a späť na Zem - teleso tvaru kužeľa, ktorého sférické dno má žiaruvzdorný tepelný štít a je tvarované a vyvážené tak, aby umožnilo riadený zostup vrchnými vrstvami zemskej atmosféry i návrat veľkou druhuo kozmickou rýchlosťou.

Záverečnú časť pristátia do mora zabezpečovali pomocou padáka. Po celý čas letu až do konečnej fázy pred vstupom do zemskej atmosféry mala byť k veliteľskej sekcii pripojená pomocná sekcia (Service Modul, SM) v tvare objemného valca so všetkým podporným systémom, hlavným raketovým motorom, nádržami pohonných láto, s motorčekmi na korekcie dráhy a stabilizáciu, s palivovými článkami na výrobu elektrickej energie a s nádržami vodíka a kyslíka. Veliteľská a pomocná sekcia sa normálne pokladali za jednu jednotku a označovali sa skratkou CSM (Command Service Module).

Tretím článkom bola lunárna sekcia (Lunar Module,LM) alebo aj výsadkový modul. Skladala sa z dvoch častí a slúžila na dopravu dvoch kozmonautov na povrch Mesiaca a ich návrat na obežnú dráhu okolo Mesiaca k veliteľskej sekcii, v ktorej bol tretí člen posádky.Pôvodne sa tejto lodi hovorilo expedičný lunárny modul (Lunar Excursion Module, LEM), no niektorým vedúcim činiteľom sa zdalo, že označenie "excursion" (výlet,zájazd,exkurzia) vytvára dojem akejsi priveľmi povrchnej činnosti, a preto sa pomenovanie zmenilo na lunárnu sekciu (LM).Navedenie lode na lunárnu obežnú dráhu nastalo po zapálení motora pomocnej sekcie, takže príťažlivosť Mesiaca "zachytila" loď Apollo.Neskôr ten istý motor umožnil kozmickej lodi opustiť lunárnu obežnú dráhu a nastúpiť spiatočnú cestu k Zemi. Po oddelení LM od CSM sa nakrátko zapálil brzdiaci motor lunárneho modulu a znova ho spustili pri priblížení na pristátie a horel nepretržite, vlastne až do okamihu pristátia.Vzlet štartovacej časti LM bol načasovaný tak, aby sa stretla a spojila s CSM.

Počas letu sa robili opravy dráhy, čo umožnilo dosiahnuť vačšiu presnosť priblíženia k Mesiacu alebo k Zemi (aj úsporu paliva), okrem prvej cesty Apolla 8 k Mesiacu, keď sa korekcie dráhy nerobili, aby sa zaistila čo najväčšia bezpečnosť pre prípad, že by sa za Mesiacom nezapálil hlavný motor CSM a loď by sa nenaviedla na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Počiatočný impulz totiž naviedol Apollo 8 na takzvanú "dráhu voľného návratu", keď loď mohla obletieť Mesiac a ako bumerang sa vracať k Zemi (kozmonauti pri lete po takejto dráhe, ako aj počas letu zotrvačnosťou medzi Zemou a Mesiacom "nechávali riadiť sira Isaaca Newtona"). Opravy dráhy pri ceste k Mesiacu znamenali odchýlenie sa od tejto "dráhy voľného návratu", čo v praxi znamenalo, že pri Mesiaci sa musí celkom bezpodmienečne zapáliť hlavný motor, pretože inak by sa posádka ocitla vo vážnom nebezpečenstve.